Nový objav v lebke môže zmeniť liečbu nádorov: Vedci hovoria o zbrani v boji proti rakovine

Niet pochýb o tom, že ľudské telo je nesmierne fascinujúce. Rôzne jeho časti vykonávajú nekonečné množstvo funkcií, aby fungovalo, ako má. Stačí jediná odchýlka a všetko sa môže zmeniť. A ani dnes o ňom vedci nevedia všetko, ani zďaleka.

Nová zbraň v boji proti nádorom

Ako informuje web Science Alert, v časopise Nature bola publikovaná štúdia o novej štruktúre objavenej v mozgu. V imunitnom systéme zohráva dôležitú úlohu. Zdá sa, že funguje ako „bezpečnostná zábrana“ v boji proti rakovine mozgu v počiatočných štádiách.

Zatiaľ bola štruktúra objavená len u myší. Vedci však tvrdia, že existujú náznaky, že ju majú aj ľudia. A ak sa podarí ich posilniť, odborníci by mohli získať novú zbraň v boji proti smrteľným nádorom mozgu.

„Štúdia ukazuje, že kostná dreň lebky je oveľa viac než len konštrukčný rám. Ukrýva v sebe doteraz nepoznané centrá imunitných reakcií špecifických pre mozog,“ vyjadril sa Jonathan Kipnis, imunológ špecializujúci sa na mozog a hlavný autor novej štúdie.

Dva imunitné systémy

Ľudské telo chráni nie jeden, ale dva imunitné systémy. Jeden slúži pre centrálny nervový systém, vrátane mozgu a miechy, a druhý pre zvyšok tela. Dlho sa predpokladalo, že tieto dva systémy sú celkom oddelené a že imunitné bunky z jedného systému môžu škodiť tomu druhému. O niektorých je známe, že prispievajú k vzniku neurodegeneratívnych ochorení. Citlivé tkanivá v nervovom systéme môžu byť poškodené činnosťou, ktorá je účinná v iných častiach tela.

Výskumy ale naznačujú, že medzi dvoma systémami môže byť tesnejšie prepojenie, ako sa doteraz predpokladalo. V predchádzajúcej práci tím, ktorý stojí za novou štúdiou, identifikoval drobné kanáliky vedúce z mozgového tkaniva cez dura mater (vonkajšiu ochrannú membránu okolo mozgu) priamo do lebky.

Tentoraz vedci použili špeciálne bielkoviny, aby zistili, ako sa molekuly v týchto kanálikoch pohybujú, od neurónov až po kostnú dreň. Napokon ich pohyb smeroval až do štruktúr, ktoré výrazne pripomínali tie, ktoré sa tvoria v lymfatických uzlinách. Fungujú ako „výcvikové tábory“ pre imunitné bunky.

Niečo také vedci doteraz nikdy nevideli

V tomto prípade sú „tábory“ strategicky umiestnené v blízkosti mozgu, aby sa v prípade potreby mohli bunky ihneď pustiť do boja. Hyun Park, ďalší z autorov štúdie, dodal, že niečo také sa v zdravej kostnej dreni nikdy predtým spozorovať nepodarilo. Podľa expertov je zistenie, že mozog má vlastný špecializovaný obranný systém, mimoriadne vzrušujúce.

Vedci testovali hypotézu na myšacích modeloch gliómu, čo je mimoriadne agresívna forma rakoviny. Aktivitu spomínaných lymfoidných štruktúr ovplyvnili tak, že pod kožu na hlave aplikovali hydrogél obsahujúci buď látky podporujúce imunitný systém, alebo látky, ktoré ho potláčali.

Liečba rakoviny sa môže zmeniť

Myši s narušenými lymfoidnými štruktúrami v lebke mali následne oveľa agresívnejšie nádory a nižšiu mieru prežitia ako kontrolné myši. Myši, ktorým bola podaná zmes troch proteínov posilňujúcich imunitný systém, však vykazovali silnejšie imunitné reakcie. Boj proti rakovine zvládali štruktúry efektívnejšie a šance myší na prežitie boli vyššie.

Pochopiteľne, to, čo platí u myší, nemusí platiť aj u ľudí. Špecifické imunitné bunky však boli už skôr zistené v kostnej dreni v lebke u ľudí. To môže naznačovať, že podobnú štruktúru môže mať v lebke aj človek. To by nás mohlo výrazne posunúť vpred v boji proti nádorom mozgu. Predstavte si, že by namiesto invazívnej operácie mozgu stačilo vpichnúť pod kožu špeciálny hydrogél.

Pozri aj:

Jedno cvičenie podporuje spánok lepšie ako iné: Stačí sa mu venovať dvakrát týždenne na 30…