Ilustračná foto: Pexels/ Katja Schulz from Washington, D. C., USA, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Odhaduje sa, že do Chorvátska sa dostali ako čierni pasažieri z Turecka.

Možno ste už aj vy mali na dovolenke „šťastie“ na posteľ plnú ploštíc či iného nezvaného hosťa v izbe. V Záhrebe bojujú ľudia s nepríjemným problémom v podobe drobného hmyzu, ktorý môže dokonca aj štípať.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Nezvaní hostia

Ako informuje chorvátsky web Dnevnik, chrobáky Corythucha arcuata (Sietnička dubová) a Corythucha ciliata (Sietnička platanová) sú v Chorvátsku už dobre známymi nepozvanými hosťami. Do Európy sa dostali prvýkrát zo Spojených štátov amerických. Corythucha arcuata sa prvýkrát objavila v Taliansku v 70. rokoch, zatiaľ čo Corythucha ciliata bola prvýkrát v Európe zaznamenaná v roku 2000.

Ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že sietničky boli v povodí rieky Spačva zaznamenané po prvýkrát v roku 2013. Vyjadrilo sa, že do Chorvátska sa zrejme dostali z Turecka ako čierni pasažieri v nákladnej doprave. Od roku 2013 sa hmyz postupne rozšíril na celé územie Chorvátska.

Podľa Milivoja Franjeviča z Lesníckej fakulty k rýchlemu šíreniu prispelo viacero faktorov, vrátane vysokých teplôt. Kým skončí vegetačné obdobie, stihnú sa do dospelosti vyvinúť ďalšie dve či tri generácie sietničiek.

Ploštica Corythucha ciliata
Foto: Norbert Marwan, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Nikto nevie, prečo útočia na ľudí

Hoci ide o hmyz živiaci sa rastlinami, pre človeka môže byť poriadne nepríjemným prekvapením fakt, že môže štípať a nikto nevie, prečo. Meria len 3 až 4 milimetre a jeho telo pôsobí takmer priehľadne. V Záhrebe ho však momentálne neprehliadnete, pretože je ho plné mesto.

„Sietničky sú bylinožravé, živia sa rastlinnými šťavami. Nevieme, prečo útočia na ľudí,“ vyjadril sa profesor Boris Hrašovec z Lesníckej fakulty v Záhrebe. Chorvátske prírodovedné múzeum poukázalo na to, že existuje viacero podobných invazívnych druhov.

Hrašovec vysvetlil, že zmieňované sietničky sú aj hrozbou pre miestnu zeleň. Po tom, ako sa stromy stanú terčom ich útoku, listy ožltnú, predčasne vyschnú a opadajú. Prvýkrát sa zvyčajne objavujú v máji a zmiznú len v prípade, ak počas prvých troch či štyroch dní ich prítomnosti zaprší.

Hmyz sa lepí na pokožku aj na šaty

Obyvatelia Záhrebu sa sťažujú, že hmyz sa im lepí na pokožku aj na šaty. Hoci ich poštípanie nie je život ohrozujúce, je nepríjemné. U ľudí s citlivejším imunitným systémom môže poštípanie zapríčiniť opuch a začervenanie pokožky. Dobrou správou je, že s poklesom teplôt v septembri a v októbri klesá aj počet sietničiek.

Sietnička
Foto: Petra Broda from Freiburg im Breisgau, Germany, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

V Chorvátsku majú prirodzených nepriateľov, ako lienky či pavúky. Sietničiek je však v súčasnosti také množstvo, že sa s nimi jednoducho nestíhajú popasovať. Hoci teda nejde o žiadnu novinku, podľa odborníkov sú každým rokom čoraz rozšírenejšie a čoraz viac agresívne. V súčasnosti neexistuje žiadne účinné a systematické riešenie na boj proti nim.

Problémy trápia ľudí aj v iných destináciách

Problém v obľúbených dovolenkových destináciách však predstavuje nielen nepríjemný hmyz. Ako sme vás informovali, pred niekoľkými dňami museli úrady uzavrieť v Španielsku niekoľko pláží. Ľudí po kúpaní sa v mori trápili kožné problémy. Problémy začali počas uplynulého víkendu po tom, ako sa lokalitou prehnala búrka. Je tak možné, že následkom nej ľudia prišli do kontaktu s odpadovou vodou, ktorá sa do mora dostala.

Pláž Santa Ana bola prvou plážou v Benalmádene, na ktorej v nedeľu tesne po poludní vyvesili červenú vlajku. Krátko nato bolo rovnaké rozhodnutie o zákaze kúpania prijaté aj na troch ďalších obľúbených plážach, a to Bil-Bil, Arroyo de la Miel a Los Melilleros.

Uložiť článok

Najnovšie články