Foto: YouTube (David in China | Life, Immigration & Reality a David Alone in China)

David žije „v komunite, kde je veľa domov, ale málo rezidentov“. 50-ročný muž platí za nájom bytu 70 dolárov (zhruba 60 €) mesačne.

Jeho byt je položený približne hodinu od centra čínskeho mesta Kanton. Dôvodom, prečo je bývanie také lacné, je podľa Davida obrovské množstvo bytov a malá ponuka pracovných miest. Žijú tu len veľmi mladí ľudia a dôchodcovia, pričom mnohí rodičia sem vysielajú svoje deti, aby tu študovali.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

David môže žiť na veľmi slušnom mieste za veľmi slušný peniaz. Odpoveď na otázku, ako je to možné, začína v roku 1998.

Prečo je v Číne toľko prázdnych nehnuteľností?

V roku 1998 Čína upustila od systému štátneho prideľovania bytov a začala podporovať rozvoj trhu s komerčným bývaním, informuje China Daily. Nasledovali roky prudkého rozvoja realitného trhu. Mnohé čínske domácnosti začali nehnuteľnosti vnímať ako jednu z najdôležitejších foriem majetku. Čoskoro sa objavili developeri a nové projekty začali pribúdať ako huby po daždi.

Podobne ako dnes na Slovensku, aj v Číne panoval všeobecný názor, že ceny nehnuteľností budú stúpať donekonečna. Ľudia ich považovali za bezodnú zlatú baňu. Za kúpu lukratívneho bytu v developerskom projekte preto často platili vopred. Developeri zase tieto peniaze používali na financovanie ďalšej výstavby. Verili a zároveň dúfali, že tento kolobeh sa nikdy nepreruší a budú ho môcť opakovať prakticky do konca svojej kariéry.

Dopyt po nehnuteľnostiach podporoval prudký rast ich cien. Trh sa už okolo rokov 2017 až 2018 zjavne prehrieval. Reality boli v tom čase jedným z hlavných motorov čínskej ekonomiky. A ak máte naštudované základy ekonomiky, možno už tušíte, čo bude nasledovať.

„Pre investorov to boli hlboké rany.“

Metaforickou ihlou, ktorá nakoniec prepichla to, čo mnohí považujú za obrovskú realitnú bublinu, sa stala globálna pandémia. Samotný moment „prasknutia“ však nespôsobila. Čínsky realitný trh čelil vážnym problémom – vysokej zadlženosti, nadmernej výstavbe a špekulatívnym cenám – už pred rokom 2020. Pandémia tak rozvoj krízy iba urýchlila.

Pohľad na čínske mesto
Ilustračná foto: Pexels

Úrady sa v roku 2020 pokúsili situáciu riešiť novými obmedzeniami zadlžovania developerov a ochladiť prehriaty trh. Opatrenie však viedlo k tomu, že zadlžení developeri prišli o prístup k novému financovaniu. Mnohí sa dostali do vážnych problémov, neboli schopní dokončiť rozostavané projekty a začali krachovať.

Dnes sú ceny v útlme už piatym rokom po sebe. „Pre investorov to boli hlboké rany,“ dodáva David pri pohľade na vyľudnenú štvrť, ktorá je dnes jednou z mnohých. Ich spoločným znakom je nová výstavba, priveľa nehnuteľností a primálo rezidentov.

Cena za meter štvorcový bola 2 000 dolárov. Dnes je to 400 dolárov.“

Čínska realitná kríza zasiahla dokonca aj zahraničné projekty. Jedným z najznámejších príkladov je Forest City čínskeho developera Country Garden, ktorého plánovaná hodnota dosahovala približne 100 miliárd dolárov.

„V roku 2020 boli ceny za meter štvorcový v tejto lokalite asi 2 000 dolárov. Dnes je to len 400 dolárov,“ tvrdí David. Kým natáča okolie svojho bydliska, upozorňuje na náruživosť a chaotický prístup developerov, ktorí podľa neho konali „zbesilo a na základe špekulatívnych cien“.

Mesto duchov v Singapure
Foto: Forest City, *angys*, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Napriek tomu, že ide o život za mimoriadne nízke sumy, toto miesto rozhodne nepripomína slum. Podľa Davida je tu ticho a bezpečne, naokolo je množstvo zelene, dobre funguje správa bytového domu a bez problémov prebieha aj upratovanie. Veľavravný je aj pohľad na ľudí, ktorých David stretáva na ulici. Väčšinou ide o rodiny s malými deťmi a seniorov.

Ulice sú čisté a okolie pôsobí podobne rovnako bezpečne ako uzavreté rezidenčné komplexy v lepších štvrtiach v Európe. Ľudia trávia čas prechádzkami, cvičením na workoutovom ihrisku alebo hrou s deťmi na ihriskách. Pred budovou sú zaparkované skútre.

3-izbový byt o výmere 75 metrov štvorcových za 60 € mesačne

„Každá budova má 25 poschodí,“ spomína David. Dodáva, že tu žije zo zrejmých dôvodov. Ticho a pokoj mu vyhovujú. Okrem toho sa snaží preraziť ako tvorca obsahu a nie je zamestnaný, čo znamená, že má ideálne prostredie na to, aby svoje životné náklady zminimalizoval.

Zaujímavý úkaz predstavuje aj mesto Ordos. O tomto meste sa dlho hovorilo ako o čínskej realitnej katastrofe. Takýto názor však dopĺňa iný, ktorý hovorí o plánovaní dopredu, pričom sa plody zúžitkujú až neskôr. Viac o meste Ordos nájdete v našom článku.

Asi najviac fascinuje samotný apartmán. David totiž žije v byte, ktorý by za bežných okolností rozhodne nemohol stáť 60 € mesačne. Ide o rozľahlý trojizbový byt o výmere 75 štvorcových metrov. Na jedného človeka je pritom doslova priveľký – jedna z izieb je dokonca úplne prázdna. Jediným znakom toho, že na tomto mieste malo vzniknúť čosi podstatne hodnotnejšie, je pomerne skromné zariadenie.

V závere videa prezrádza, že podobné bývanie v lukratívnejších častiach Číny rozhodne nie je bežnou záležitosťou. Ak by ste chceli bývať v centre Kantonu, za podobný byt by ste podľa neho zaplatili približne 4- až 5-tisíc čínskych jüanov, teda asi 508 až 636 eur mesačne. Za 60 eur by ste sa k bývaniu síce stále dostali, no išlo by skôr o malú a starú izbu. Viac by ste si dovoliť nemohli.

Uložiť článok

Najnovšie články