Ľudské tváre humanoidy

Foto: Unsplash

Vedci požiadali umelú inteligenciu o vytvorenie príbehov o zvieratách, ktorých pohlavie nebolo uvedené. Chceli zistiť, ako bude reagovať.

Výskumníci z Washingtonskej univerzity sa rozhodli preskúmať kreatívne schopnosti umelej inteligencie (AI) v praxi a priniesli neočakávané zistenie.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

„Niektorí autori sa údajne obracajú na zvieracie postavy, aby vytvorili ‚univerzálne‘ subjekty, ktoré ‚prekračujú‘ pohlavie, rasu či iné kategórie identity a fyzických vlastností,“ vysvetlila výskumníčka strojového učenia z Washingtonskej univerzity Imani Finkleyová spolu s kolegami vo svojom konferenčnom príspevku, ktorý bol zverejnený pred recenzným konaním, ako píše ScienceAlert.

„Napriek tomu výskum paradoxne ukazuje, že rodová zaujatosť je v skutočnosti výraznejšia v príbehoch o zvieracích postavách než v príbehoch o ľudských postavách. Inými slovami, ľudskí autori do príbehov o zvieratách ešte výraznejšie premietajú ľudské stereotypy, čo z nich robí pozoruhodný testovací prípad pre veľké jazykové modely,“ dodáva Finkleyová.

Vedci skúmali šesť popredných modelov umelej inteligencieClaude Sonnet 4.5, Gemini 2.5, GPT-4o, GPT-5.1, Mistral Medium a open source Olmo 3. V rámci výskumu ich požiadali, aby vytvorili príbehy v anglickom jazyku o zvieratách, ktorých pohlavie nebolo uvedené. Chceli zistiť, ako budú modely reagovať.

Ženské postavy boli „prakticky neprítomné“

Vedci testovali sedem rôznych zvierat – medveďa, vtáka, mačku, psa, myš, prasa a králika. V angličtine názvy týchto zvierat na rozdiel od slovenčiny nemajú gramatický rod.

Zvieratá následne umiestnili do štyroch rôznych prostredí – na farmu, do kuchyne, k rieke a do obchodu. Upravovali tiež stupeň náhodnosti použitý pri generovaní výsledkov. Modelom však opakovane zadávali rovnakú výzvu, mala dokončiť príbeh.

Výsledky prekvapili aj samotných vedcov. Keďže pohlavie nebolo v pokynoch uvedené, modely sa často úplne vyhýbali rodovému označovaniu postáv. Používali zámená it/its alebo sa na postavu odvolávali jednoducho ako na „vtáka“ či „medveďa“. Len zriedkavo použili zámeno they/them.

No spomedzi 23 800 odpovedí boli ženské postavy prítomné len v 2 percentách príbehov, čím sa stali „prakticky neprítomnými“. Mužské postavy sa objavili v 41 percentách príbehov, zatiaľ čo v 57 percentách sa model úplne vyhol priradeniu pohlavia postavám.

Ľudské tváre humanoidy
Foto: Unsplash

Výstupy modelov AI odrážajú dáta, na ktorých boli trénované. Napriek tomu sa zdá, že skreslenie zosilnili. Nedávna analýza 300 populárnych detských kníh totiž ukázala, že mužské zvieracie postavy sa v príbehoch objavujú približne dvakrát častejšie než ženské. V novej štúdii sa však ženské zvieracie postavy objavili iba v 513 príbehoch vygenerovaných AI, zatiaľ čo mužské postavy figurovali až v 9 673 príbehoch, čo predstavuje takmer 19-násobný rozdiel.

Stále sa objavovali rovnaké klišé

„Tieto modely sú do značnej miery proprietárne, takže ich môžeme skúmať iba zvonku,“ hovorí informačná vedkyňa Melanie Walshová, hlavná autorka štúdie. „Našou hypotézou je, že organizácie zaoberajúce sa AI používajú neutralitu – buď so zámenami ‚to/jeho‘, alebo bez zámen. Ide o spôsob, ako sa vyhnúť rodovej zaujatosti v nejednoznačných kontextoch. Týmto však v podstate vymazali ženské zvieracie postavy. Takže nielenže naše ľudské zaujatosti zosilňujú, ale prekrúcajú ich zvláštnymi, neočakávanými spôsobmi.“

Najviac mužských postáv – 63, respektíve 65 percent – sa objavilo v modeloch Gemini a GPT-5.1. Claude vygeneroval najviac ženských postáv, no aj tie predstavovali len štyri percentá z celkového počtu. Ženy pritom zastupujú skoro 50 % ľudskej populácie.

Okrem toho si výskumníci všimli ďalší znak písania s AI: všeobecnejší a repetitívnejší prístup, ktorý je pravdepodobne odrazom základného tréningu.

Ľudské tváre humanoidy
Foto: Unsplash

„Stále sa objavovali rovnaké klišé, ako keď stará múdra sova povie všetkým zvieratám, aby sa zhromaždili okolo ohňa,“ hovorí Finkleyová. „Preto sa pýtame, čo sa ešte môžeme z týchto výstupov naučiť. Použili sme tu hovoriace zvieratá, ale zaujíma nás, čo to hovorí o AI a rozprávaní príbehov vo všeobecnosti.“

Odpovede modelov závisia od ľudských výstupov

Aj vy možno využívate AI na to, aby vám pomohla s výskumom, kódovaním, brainstormingom či rešeršou. Ak je to pravda, môžete túto prácu považovať za pripomienku toho, že odpovede modelov stále závisia od ľudských výstupov, na ktorých boli trénované.

„Premýšľali sme o tom takmer ako o akomsi teste Bechdelovej,“ hovorí Finkleyová.

Test Bechdelovej je nástroj na hodnotenie zastúpenia a zobrazovania žien v médiách (filmy, knihy či iné umelecké diela). Aby dielo testom prešlo, musia byť splnené tri podmienky – musia v ňom vystupovať aspoň dve pomenované ženské postavy, tieto postavy musia spolu rozprávať a téma ich rozhovoru sa nesmie týkať muža. To, že nejaké dielo podmienky nesplní, automaticky neznamená, že je dobré alebo zlé. Môže to znamenať napríklad to, že dej sa odohráva v príliš špecifickom prostredí. Účelom testu je priniesť jednoduchý ukazovateľ toho, či ženy v diele existujú aj mimo vzťahu k mužským postavám.

„Existuje zvláštny jav, keď ľudia zabúdajú na ľudské sociálne predsudky, keď si predstavujú príbehy o zvieratách. AI túto tendenciu replikuje a pretvára,“ uzatvára. Výskum bol prezentovaný na konferencii Asociácie pre výpočtovú techniku o spravodlivosti, zodpovednosti a transparentnosti v roku 2026.

Uložiť článok

Najnovšie články