Pohľad na Európu z vesmíru a ľudia pri západe Slnka

Ilustračná foto: PxHere/TASR/AP

Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čo je priam hororové číslo.

Západná Európa zaznamenala v roku 2026 najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Uviedla to v pondelok podľa agentúry AFP Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Prvé dva mesiace tohtoročného leta sa niesli v znamení po sebe idúcich vĺn horúčav, teplotných rekordov a výrazného nedostatku zrážok. Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 2022. Je to o 2,79 stupňa Celzia viac ako dlhodobý júnový priemer v období rokov 1991 – 2020.

Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia, takže išlo o jedenásty najteplejší siedmy mesiac roka od začiatku meraní. V globálnom meradle bol – spolu s rokom 2024 – druhým najteplejším s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Rekordným zostáva júl 2023 s priemernou teplotou 16,95 stupňa Celzia.

Extrémne horúčavy

Úroveň pôdnej vlhkosti bola v júli 2026 výrazne nižšia než v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo posledné veľké sucho. „Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje extrémne horúčavy a ako sa horúčavy a sucho navzájom posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) , ktoré službu Copernicus prevádzkuje.

Horúčava
Ilustračná foto: Pexels

Veľké sucho postihlo v júli Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Britániu, Írsko a časť Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, pričom obzvlášť postihnuté boli Seina, Rýn a Dunaj.

Mimoriadne teplé a suché počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre požiare. Hasiči vo Francúzsku a Španielsku bojovali s najhoršími požiarmi v novodobých dejinách, no ničivé požiare zasiahli i ďalšie európske krajiny, ako aj severozápad USA a Kanadu.

Podľa C3S boli povrchové vody svetových oceánov v júli druhý mesiac po sebe rekordne teplé. Priemerná globálna teplota morskej hladiny bola 20,96 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord 20,89 stupňa z roku 2023. Mimoriadne teplé sú časti Stredozemného mora a Atlantického oceánu, pričom hlavným faktorom je pravdepodobne silnejúci jav El Niño, ktorý sa formuje v Tichom oceáne a môže ovplyvniť počasie po celom svete.

Oceány absorbujú väčšinu prebytočného tepla spôsobeného emisiami CO2 a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy. Vyššie teploty morí môžu viesť k silnejším búrkam, extrémnym zrážkam či blednutiu koralov.

Rekordy aj na Slovensku

Vo štvrtok 6. augusta padol nový absolútny slovenský teplotný rekord z Dolných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš, ktorý mal nakoniec pravdepodobne hodnotu 42,2 stupňa Celzia. TASR o tom informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár. Údaje majú podľa neho operatívny charakter a podliehajú ešte verifikácii.

Záber na vysušenú pôdu
Ilustračná foto: TASR – Michal Svítok

Nový rekord prekonal doterajšiu najvyššiu nameranú hodnotu zo stredy (5. 8.) z Kamenice nad Hronom na juhu Slovenska. Vo štvrtok bolo veľmi teplo aj tam, a to 41,6 stupňa Celzia. V Štrkovci v okrese Rimavská Sobota namerali rovnakú teplotu. V Turni nad Bodvou bolo 41 stupňov Celzia. „Tropický deň (30 stupňov Celzia a viac) sme dnes zaznamenali aj na Štrbskom Plese s hodnotou 30,2 stupňa Celzia,“ uviedol Garčár.

Tohtoročné leto sa zapíše do histórie slovenských meteorologických meraní. Ešte pred niekoľkými týždňami bol za najvyššiu teplotu v histórii Slovenska považovaný údaj 40,3 °C, ktorý namerali 20. júla 2007 v Hurbanove. Od konca júna sa však historické maximum posunulo už niekoľkokrát. Najskôr padlo 41,0 °C v Turni nad Bodvou, následne 41,3 °C a 41,4 °C v Kamenici nad Hronom pri Štúrove.

Uložiť článok

Najnovšie články