Pod zemou je už desaťročia skrytý poklad. Východné Slovensko sa možno konečne dočká masívnej ťažby

Na východe Slovenska sa nachádza surovinové bohatstvo, ktoré zostáva nedotknuté pod zemou už celé desaťročia. Pri Zbudzi neďaleko Michaloviec je rozsiahle ložisko soli s odhadovanými zásobami približne 800 miliónov ton. Teraz sa opäť dostáva do pozornosti plán jeho priemyselného využitia.

Spoločnosť Prorogo, ktorá už v minulosti so zámerom prišla, to skúša znovu. Tentokrát však ťažba počíta s podstatne väčšou kapacitou, než akú plánovala pôvodne. Informovali o tom Hospodárske noviny.

Kým starší projekt hovoril o produkcii viac ako 90 000 ton chloridu sodného ročne, nový zámer počíta až s 290 000 tonami za rok. Nejde však o návrat klasickej výroby kuchynskej soli. Výsledkom ťažby má byť predovšetkým surovina pre priemysel.

Z podzemia by nevychádzala pevná soľ

Projekt je založený na spôsobe ťažby, ktorý sa označuje ako lúhovanie. Do podzemia by sa privádzala voda, ktorá by v ložisku rozpúšťala soľ. Na povrch by sa následne dostával roztok soli, teda soľanka. Práve tento produkt je dôležitý pre ďalšiu časť projektu.

Z ložiska by totiž nemusel putovať nákladnými vlakmi pevný materiál. Plán počíta s tým, že hotová soľanka by sa podzemným potrubím dostávala priamo do spracovateľského závodu v Strážskom. Pre chemický priemysel by takýto systém znamenal praktickejší spôsob dodávky suroviny.

Soľ sa v chemickej výrobe používa ako vstupná surovina pri elektrolýze. Do výrobného procesu však vstupuje v rozpustenej forme. Pri tradičnom postupe je preto potrebné dopraviť do závodu pevnú soľ a následne ju rozpustiť. Soľanka vyrobená priamo pri ložisku by tento krok eliminovala.

Významným produktom elektrolýzy je hydroxid sodný. Ten má využitie napríklad pri výrobe papiera, mydiel a čistiacich prostriedkov. Proces zároveň produkuje chlór, ktorý sa používa pri dezinfekcii, úprave vody a výrobe plastov.

Ďalším produktom je vodík, ktorý možno ďalej využiť v chemických reakciách alebo ako zdroj energie. Práve preto má byť prepravovaná surovina využiteľná najmä v priemysle, a nie v potravinárstve.

Pokusy o ťažbu sa začali už v minulom storočí

Prvé práce na ložisku prebiehali už v 60. rokoch. Múzeum Solivar uvádza, že 27. apríla 1963 bola zo Zbudze vyťažená hruda soli. Následný prieskum ukázal, že ložisko je nielen rozsiahle, ale aj veľmi kvalitné. Jeho veľkosť mala výrazne prevyšovať zásoby prešovského Solivaru.

Napriek tomu sa ložisko desaťročia nedostalo do pravidelnej ťažby. Pokusné ťažby sa uskutočňovali aj v 90. rokoch, no plánovaná rozsiahla výroba sa nerozbehla. Zbudza bola v minulosti úzko spojená práve s prešovským Solivarom. Ten pripravoval projekty na využitie zemplínskeho ložiska a na začiatku 90. rokov do nich smerovali aj významné finančné prostriedky.

Solivar v tom období získal úver vo výške 1,2 miliardy slovenských korún. Financovanie však napokon nestačilo na dokončenie plánovaných investícií a podnik sa neskôr dostal do vážnych problémov. Do jeho vlastníckej štruktúry vstúpila aj finančná skupina J&T.

Solivar napokon skončil v konkurze a jeho rakúsky konkurent podnik prevzal a následne zlikvidoval. Výroba soli v Prešove sa definitívne skončila v roku 2009. Značka Prešovská soľ však z trhu nezmizla. Výrobok sa predáva dodnes, samotná soľ však pochádza z Rakúska.

Sídlo na Cypre

Spoločnosť Prorogo má dnes zaujímavé vlastnícke pozadie. Jej stopercentným vlastníkom je od októbra cyperská spoločnosť Istrokapital SE. Tá má registrované sídlo v Larnake. Ide o firmu, ktorá je zapísaná na Cypre a jej vlastnícke pozadie nie je z bežne dostupných údajov úplne zrejmé.

Prorogo pritom v minulosti patrilo pod českú Energochemicu. Spoločnosť Prorogo chce napriek zmenám vlastníka v projekte pokračovať. Podobný „poklad“ má Slovensko aj pri Pezinku. Tam sa ukrýva viac ako 6 ton zlata.

Pozri aj:

Krajina pri Európe našla „významné“ ložisko, až 56,6 miliardy kubických metrov