Slovensko zažíva mimoriadne silnú vlnu horúčav a na väčšine územia dnes platí najvyšší stupeň výstrahy pred vysokými teplotami. Meteorológovia očakávajú, že v niektorých regiónoch vystúpia teploty až na 41 °C. Takéto počasie predstavuje veľkú záťaž nielen pre seniorov či deti, ale aj pre ľudí, ktorí trávia pracovný deň v kanceláriách, výrobných halách alebo vonku na priamom slnku.
správy od nás budete mať ako prví.
Na povinnosti zamestnávateľov v období extrémnych horúčav upozornila Inšpekcia práce SR . Jej odporúčania prichádzajú v čase, keď Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal na dnešný deň od 12:00 do 19:00 výstrahu 3. stupňa pred vysokými teplotami pre Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. Pre Žilinský kraj platí výstraha 2. stupňa.
Dnes môže byť až 41 °C, úľava tak skoro nepríde
Počasie bude prevažne jasné až polooblačné. Popoludní sa môže len v horských oblastiach prechodne zväčšiť oblačnosť, zrážky sa však neočakávajú. Fúkať bude slabý juhovýchodný až južný vietor s rýchlosťou do 25 km/h. Najvyššie denné teploty vystúpia na 36 až 41 °C. V niektorých dolinách a kotlinách severného Slovenska sa budú pohybovať medzi 32 až 36 °C. Horúčavy zasiahnu aj vyššie polohy, vo výške približne 1 500 metrov nad morom sa očakáva okolo 26 °C.
Ani štvrtok výrazné ochladenie neprinesie. Slovensko zostane v mimoriadne teplom vzduchu, hoci od severozápadu sa začne približovať studený front spojený s tlakovou nížou. Väčšinu dňa bude jasno až polooblačno, popoludní sa miestami môže vytvoriť prechodne zväčšená oblačnosť a ojedinele sa vyskytnú prehánky alebo búrky. Teploty sa opäť dostanú na 36 až 41 °C, na Kysuciach, Orave, pod Tatrami a miestami na krajnom západe na 33 až 36 °C. Pri búrkach môže vietor prechodne zosilnieť.
Pri teplotách nad 30 °C musí zamestnávateľ konať
Extrémne teploty nie sú len otázkou komfortu. Dlhodobý pobyt v horúčave môže viesť k dehydratácii, vyčerpaniu organizmu, strate koncentrácie či zvýšenému riziku pracovných úrazov. Aj preto legislatíva stanovuje, aké podmienky musia zamestnávatelia zabezpečiť.
Pri dlhodobej práci by sa teplota na pracovisku mala pohybovať v optimálnych hodnotách od 17 °C do 27 °C, pričom konkrétny rozsah závisí od druhu vykonávanej práce. Ak takéto podmienky nie je možné zabezpečiť, pripúšťajú sa teploty približne od 25 °C do 28 °C.
Rozhodujúcou hranicou je vonkajšia teplota 30 °C nameraná v tieni. Po jej prekročení je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov.
Nestačí zapnúť ventilátor
Zamestnávateľ má podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR k dispozícii viacero opatrení na zníženie tepelnej záťaže. Okrem tienenia okien, klimatizácie či núteného vetrania môže upraviť dĺžku pracovného času, posunúť začiatok pracovnej zmeny, poskytovať častejšie alebo dlhšie prestávky, zabezpečiť pobyt v klimatizovaných priestoroch, striedanie zamestnancov, sprchovanie alebo ochladzovanie a vhodný pracovný odev. Tieto opatrenia sa uplatňujú v prípadoch, keď nie je možné záťaž teplom odstrániť technickými alebo stavebnými riešeniami.
Vyhláška tiež počíta s tým, že pri dlhodobom prekračovaní prípustných teplôt môže byť potrebné zaviesť režim striedania práce a odpočinku. Jeho cieľom je obmedziť čas, počas ktorého je zamestnanec vystavený nadmernému teplu, a znížiť riziko prehriatia organizmu.
Pri mimoriadne teplých dňoch sa tieto opatrenia vzťahujú nielen na vnútorné pracoviská, ale aj na prácu vykonávanú vo vonkajšom prostredí. Vyhláška zároveň zdôrazňuje, že zamestnávateľ má pri ochrane zdravia zamestnancov využívať prednostne technické riešenia, organizačné opatrenia a až následne ďalšie ochranné prostriedky.
Prvým krokom majú byť technické opatrenia, ktoré zabránia prehrievaniu pracoviska. Patrí medzi ne používanie žalúzií, roliet alebo závesov na oknách, správne nastavenie klimatizácie či zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu prostredníctvom vetrania alebo ventilátorov.
Ak ani tieto riešenia nestačia, zamestnávateľ musí upraviť organizáciu práce. Môže posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradiť častejšie prestávky alebo skrátiť pracovný čas tak, aby zamestnanci neboli počas najväčších horúčav vystavení zbytočnej záťaži.
Môžem opustiť pracovisko?
Zamestnanci pritom nie sú odkázaní len na rozhodnutie zamestnávateľa. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci im priznáva právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko, ak sa dôvodne domnievajú, že je bezprostredne a vážne ohrozený ich život alebo zdravie.
„Zamestnanec má právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb,“ uvádza § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Takéto právo však nemožno uplatniť automaticky len preto, že je vonku horúco. Musí ísť o situáciu, keď sú život alebo zdravie zamestnanca bezprostredne a vážne ohrozené, napríklad ak zamestnávateľ napriek extrémnym podmienkam neprijme žiadne zo zákona vyžadované opatrenie na ochranu zdravia svojich pracovníkov.
Vodu musí zabezpečiť na vlastné náklady
Počas horúcich dní je zabezpečenie pitného režimu zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. Pri bežnej práci musí byť pitná voda dostupná priamo na pracovisku alebo na inom vhodnom mieste.
Ak ide o fyzicky náročnejšiu prácu alebo o prácu vykonávanú vo vonkajšom prostredí počas mimoriadne teplých dní, zamestnávateľ musí zabezpečiť aj minerálne nápoje. Tie pomáhajú dopĺňať minerálne látky a soli, ktoré telo stráca intenzívnym potením.
Povinnosti zamestnávateľa sa však nekončia zabezpečením pitnej vody. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR stanovuje, že pri prácach, pri ktorých možno predpokladať záťaž teplom, musí zamestnávateľ posúdiť zdravotné riziká a prijať primerané preventívne opatrenia. Pri hodnotení sa zohľadňuje druh vykonávanej práce, jej fyzická náročnosť, dĺžka vystavenia vysokým teplotám aj podmienky na pracovisku. Na základe toho sa určujú opatrenia, ktoré majú znížiť riziko prehriatia organizmu a ďalších zdravotných komplikácií.
Dodržiavanie pravidiel kontrolujú úrady
To, či zamestnávatelia počas horúčav plnia svoje povinnosti, kontrolujú príslušné Regionálne úrady verejného zdravotníctva. Tie dohliadajú na mikroklimatické podmienky na pracoviskách aj na ochranu zdravia zamestnancov pred nadmernou tepelnou záťažou.
Pri extrémnych teplotách, aké Slovensko zažíva práve dnes a podľa predpovedí aj vo štvrtok, majú tieto opatrenia mimoriadny význam. Ich cieľom nie je len zvýšiť komfort pri práci, ale predovšetkým predísť zdravotným problémom a znížiť riziko pracovných úrazov počas jedných z najteplejších dní tohto roka.
Aké zdravotné problémy môžu spôsobiť horúčavy
Vysoké teploty na pracovisku nie sú len otázkou komfortu. Odborníci upozorňujú, že dlhodobý pobyt v horúcom prostredí môže viesť k prehriatiu organizmu, dehydratácii či kolapsovým stavom. Medzi najčastejšie príznaky patria silné potenie, únava, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zrýchlený pulz a problémy s koncentráciou. V závažnejších prípadoch môže dôjsť aj k úpalu, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Riziko je vyššie najmä u zamestnancov, ktorí vykonávajú fyzicky náročnú prácu alebo pracujú na priamom slnku. Týka sa to napríklad stavebných robotníkov, cestárov, pracovníkov v poľnohospodárstve, logistike či výrobných halách.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku