O zavedení dôchodkového stropu sa hovorí už niekoľko mesiacov. Nie je to pritom na Slovensku žiadna novinka. Do konca roka 2022 sme mali ústavou zastropovaný vek odchodu do dôchodku na úrovni 64 rokov. Po novom sa dôchodkový vek odvíja od strednej dĺžky života a podľa dát by mohlo dôjsť aj k takej realite, že by sa dôchodkový vek vyšplhal až na úroveň 70 rokov.
správy od nás budete mať ako prví.
Strednú dĺžku života mužov a žien, na ktorú je po novom nadviazaný dôchodkový vek, pre jednotlivé ročníky (počnúc narodenými v roku 1967) vypočítava Štatistický úrad SR. Na základe týchto dát potom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR stanovuje presný vek odchodu do penzie pre konkrétny ročník.
Najnovšie je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1968. Ich dôchodkový vek je 64 rokov a dva mesiace. Tento dôchodkový vek ustanovila vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Koho by sa dôchodkový strop týkal
To, že sa kabinet bude usilovať presadiť strop na odchod do penzie minimálne pre vybrané kategórie povolaní, vyhlásil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) počas svojho vystúpenia na 9. zjazde Odborového zväzu (OZ) KOVO v Senci v júni tohto roku. Požiadavku, aby zamestnanci zaradení do 3. a 4. rizikovej kategórie mali možnosť nároku na skorší dôchodok, opakovane podporuje aj samotný odborový zväz.
Šéf rezortu práce vo svojom príhovore zdôraznil, že ide o prioritnú tému vychádzajúcu priamo zo záväzku v programovom vyhlásení vlády. „Musím povedať o jednej veci, ktorá ma veľmi trápi, je to záväzok z programového vyhlásenia vlády. Neviem si predstaviť, aby ľudia odchádzali do dôchodku v neprimerane vysokom veku. Jednoducho si neviem predstaviť, aby sme ľudí doslova z fabrík vynášali priamo na cintoríny,“ priblížil Tomáš.
Minister pripomenul, že plošný dôchodkový strop zrušila predchádzajúca vláda, pričom problém je podľa neho podstatne širší. Predošlý kabinet totiž naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia definoval ako reformu a zakotvil ju priamo do Plánu obnovy a odolnosti SR.
„To znamená, že my musíme rokovať s Európskou komisiou, či by zavedenie dôchodkového stropu aspoň pre niektoré kategórie povolaní, pre ťažké alebo rizikové, nebolo zvrátením míľnika plánu obnovy, a v takom prípade by hrozili Slovensku sankcie a strata veľkej časti eurofondov,“ vysvetlil minister.
Zatiaľ konečné stanovisko nemajú
Podľa najnovšieho vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre portál oPeniazoch nespadá agenda okolo plánu obnovy ani vyjednávanie s Európskou komisiou do jeho kompetencie. „Koordinácia záväzkov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti vrátane komunikácie a rokovaní s Európskou komisiou patrí do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku,“ informoval rezort práce.
Z tohto dôvodu ministerstvo požiadalo úrad podpredsedu vlády, aby rokovania s Európskou komisiou k dôchodkovým stropom zabezpečil a požiadavku Slovenska prerokoval na príslušnej úrovni. „Komunikáciu s Európskou komisiou zabezpečuje Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, zatiaľ na odpoveď Európskej komisie čakáme,“ dodalo ministerstvo.
Z vyjadrenia rezortu vyplýva, že Európska komisia zatiaľ Slovensku nedala konečné stanovisko. Ministerstvo nespresnilo termín príchodu odpovede z Bruselu ani ďalší postup vlády v prípade, že EK zavedenie dôchodkových stropov zamietne.
Minister Erik Tomáš však už v máji priznal, že ak Komisia zámer neschváli, projekt sa kompletne zastaví. Zmena už dohodnutých záväzkov v pláne obnovy by totiž pre Slovensko znamenala hrozbu pokút či straty eurofondov. Bez zeleného signálu z Bruselu tak rezort nemá možnosť stropy presadiť.
Nahlásiť chybu v článku