Na dne Mariánskej priekopy žijú tvory ako z hororu: Extrémne miesto je prekvapivo plné života

Všetok život v morských hlbinách sa musel adaptovať na podmienky, ktoré by boli pre väčšinu žijúcich tvorov na zemi smrteľnými.

Zvieratá z hlbín preto neraz naháňajú hrôzu, a ako opísal portál IFLScience, na mnohé z nich by ste naraziť rozhodne nechceli.

Najškaredšia ryba na svete vyzerá v hlbinách nenápadne

Jedným z najznámejších príkladov života v extrémnych podmienkach je ryba známa pod anglickým názvom blobfish.

Často jej prisudzujú nelichotivý titul „najškaredšieho zvieraťa na svete“. Dokonca sa stala maskotom Spoločnosti pre ochranu škaredých zvierat.

Menej známy fakt o tejto rybe je, že v prirodzenom prostredí vyzerá v podstate nenápadne. Jej slávny vzhľad totiž pochádza z momentov, keď bola vytiahnutá na povrch. Prudká zmena tlaku spôsobuje deformáciu jej tela, ktoré je inak prispôsobené podmienkam hlbín.

A tie sú skutočne extrémne. Príkladom je dno Mariánskej priekopy, kde je tlak približne tisícnásobne vyšší než na hladine.

Katapult namiesto úst?

Ďalším „krásavcom“ z hlbín oceánu je druh žraloka známy ako žralok Owstonov (Mitsukurina owstoni). Pozdĺž ňufáka má senzorický systém schopný detegovať slabé elektrické impulzy. Ak zachytí signál v dosahu koristi, jeho čeľusť sa explozívne „katapultuje” a korisť prebodne. Hovoríme „prebodne“ a nie „prekusne“, pretože tento tvor má zuby vyvinuté viac na bodanie než na rezanie.

Jeho výskyt je bežnejší na horných kontinentálnych svahoch v hĺbkach 270 až 960 metrov. Napriek tomu, že prvé záznamy o ňom sú staré vyše storočia, naraziť naňho je extrémne vzácne. Vedci boli preto doposiaľ schopní skúmať len veľmi málo jedincov.

Čierny démon a najmilšia chobotnica v oceáne

Opomenúť nesmieme ani rybu známu z rozprávkovej franšízy Hľadá sa Nemo. V skutočnosti ju poznáme ako „čierneho démona“ a ide o rybu Melanocetus johnsonii. Charakteristická je svojou bioluminiscenčnou návnadou a po prvý raz ju zachytil naživo Výskumný ústav akvária Monterey Bay (MBARI) až v roku 2014. Možno vás však upokojí, že typická dĺžka tejto ryby nepresahuje 20 centimetrov.

Podobným tvorom je aj Aristostomias scintillans. Ide o tvora dlhého len približne 15 centimetrov s obrovskou čeľusťou, ktorá sa dokáže roztiahnuť a odhaliť desiatky zubov podobných tesákom. Zuby tohto tvora sú okrem toho priehľadné.

Spomenieme aj menej desivú chobotnicu Dumbo, žijúcu v hĺbkach spomedzi najväčších zaznamenaných pre chobotnice, ktorá sa vymyká predstavám o „desivosti“. Pohybuje sa mávaním plutiev podobných ušiam a na pohľad pôsobí skôr prívetivo.

Ryba s priesvitnou hlavou a živá fosília

Oproti tomu naozaj desivo vyzerajúcim tvorom je maličká hlbokomorská ryba Macropinna microstoma. Príroda ju vybavila priehľadnou hlavou s dvoma priehlbinami na mieste, kde by ste bežne našli oči. Tie má však v skutočnosti uložené hlbšie v hlave a podľa MBARI môže vďaka tomu korisť nad sebou „špehovať“.

Žralok úhorovitý (Chlamydoselachus anguineus) patrí medzi živé fosílie, o ktorých sa predpokladá, že sa počas miliónov rokov takmer nezmenili. Má dlhé úhorovité telo a v papuli približne 300 trojcípych zubov.

Ďalším desivým tvorom z morských hlbín je ryba známa ako Argyropelecus hemigymnus, zvláštne vyzerajúci tvor s očami trvalo smerujúcimi nahor a s vynikajúcou schopnosťou maskovania. Jeho bledomodré línie na bruchu pomáhajú rozbíjať jeho siluetu, pričom „zrkadlia” svetlo nad ňou. Ide o adaptáciu na život v tzv. zóne súmraku – prechodovej vrstve medzi tmou hlbokého oceánu a slabým svetlom z hladiny.

Tvory hodné sci-fi filmu

Spomenieme aj najhlbšie žijúcu rybu na svete. Ide o Pseudoliparis swirei, rybu objavenú v hlbinách presahujúcich 8-tisíc metrov. Niekoľkokrát sa ju podarilo pozorovať pomocou diaľkovo ovládaných vozidiel (ROV).

Otvoriť galériu (10)

A na záver tu máme dve zvieratká hodné sci-fi filmu. Prvým je tvor, ktorému prischla prezývka „upír“, pretože jeho kožná blana pripomína plášť. Reč je o Vampyroteuthis infernalis, chobotnici, ktorá síce nie je nesmrteľná, no jej život je dlhší než pri väčšine iných hlavonožcov. Žije pomalým tempom a obýva otvorený oceán v hĺbkach 500 až 3 000 metrov. Potrebuje málo kyslíka a živí sa nízkokalorickým zooplanktónom.

Poslednému tvorovi hovoríme „zombie červík“. Jeho odborný názov je Osedax a prezývku „požierač kostí“ si vyslúžil preto, že vŕta do tiel mŕtvych živočíchov a živí sa ich lipidmi. Prvýkrát bol nájdený v hĺbke približne 3 000 metrov. A aby toho nebolo málo, tento tvor žije v kolóniách.

Pozri aj:

Vedci objavili nový druh „chodiaceho“ žraloka: Dokáže sa pohybovať mimo vody