Keď padne zmienka o žralokoch, väčšina ľudí si zrejme predstaví veľké majestátne zviera s radmi ostrých zubov. Vedeli ste však, že existujú aj takpovediac chodiace žraloky? Potravu si dokážu hľadať unikátnym spôsobom.
Má zaujímavé schopnosti
Ako informuje web IFL Science, v plytkých vodách pri juhovýchodnom pobreží Papuy-Novej Guiney bol objavený nový druh „chodiaceho“ žraloka. Ide o desiateho zástupca rodu, ktorý je známy tým, že používa plutvy ako „nohy“ a pomalým tempom sa presúva po koralových útesoch.
Žraloka Hemiscyllium dudgeonae sa odborníkom z austrálskej univerzity podarilo objaviť počas nočného potápania. Je pomenovaný po Christine Dudgeon, ktorá prvý exemplár ulovila holými rukami a viac ako dve desaťročia sa venuje štúdiu žralokov, ale aj ďalších tvorov. Dudgeon vyjadrila nadšenie, že po nej žraloka pomenovali. Dodala, že nového sa nepodarí objaviť každý deň a ide o veľkú vec.
Hemiscyllium dudgeonae sa živí bezstavovcami v plytkých vodách a pre človeka je neškodný. Tieto žraloky dokážu prežiť v prílivových jazierkach s nízkym obsahom kyslíka vďaka tomu, že vedia spomaliť svoju srdcovú frekvenciu a obmedzia prietok krvi do niektorých častí mozgu. Táto schopnosť im dokonca umožňuje podniknúť krátke výlety mimo vody a pohybovať sa medzi jazierkami pomocou plutiev. Práve preto si vyslúžili prezývku „chodiace“ žraloky.
Prvý od roku 2013
Obyvatelia v oblasti, kde sa žralok našiel, im hovoria kadedekedewa. Vo voľnom preklade to znamená „žraločí pes“ alebo „lenivý žralok“. Zdá sa totiž, ako keby sa tieto zvieratá nikam nenáhlili. Jess Blakeway, hlavná autorka štúdie, ako prvá zbadala jedného zo žralokov a hneď si všimla, že niečo nie je v poriadku.
„Prvá vec, ktorá mi padla do oka, boli biele pruhy na jeho hnedom tele. Dosť sa líšili od leopardích škvŕn, ktoré sme očakávali,“ vysvetlila. Počas nasledujúcich dvoch nocí tím spozoroval ešte 11 ďalších rovnakých žralokov. Až na základe genetickej analýzy sa napokon potvrdilo, že patria k novému druhu, prvému v tomto rode, ktorý sa podarilo objaviť od roku 2013. Radosť ale rýchlo vystriedali obavy. Nový druh totiž obýva len malé územie, ktorého stav sa postupne zhoršuje. Hrozbou je rybolov, ale aj klimatická zmena.
Radosť vystriedali obavy
V októbri plánujú odborníci podniknúť ďalšiu cestu na miesto nálezu. Ich cieľom bude získať viac údajov, na základe ktorých bude možné žraloka zaradiť na zoznam ohrozených, alebo kriticky ohrozených druhov.
Päť z deviatich doteraz známych druhov tohto rodu je už zaradených do kategórie ohrozených. Je to najmä preto, lebo neraz je ich domovom plocha pozostávajúca len z niekoľkých stoviek štvorcových metrov, dozvedáme sa zo štúdie publikovanej v časopise Journal of the Ocean Science Foundation.
Podarilo sa viacero zaujímavých nálezov
Nejde o prvý zaujímavý nález zo sveta žralokov v poslednom období. Ako sme vás informovali, žralok Owstonov, známy aj ako žralok končistočelý (Mitsukurina owstoni), je tak trochu škriatkom medzi žralokmi (v angličtine má prezývku goblin shark). Až donedávna ho ľudia na vlastné oči videli len v podobe exemplárov, ktoré z nejakého dôvodu skončili nad hladinou. Teraz sa však prvýkrát podarilo zachytiť na video samicu vyskytujúcu sa v jej prirodzenom prostredí.
Niet pochýb o tom, že ide o skutočne tajomné zviera. Prvýkrát existenciu tohto žraloka odhalili v hlbinách pri pobreží Japonska ešte v roku 1898. Dnes sa skrývajú v najtemnejších zákutiach Atlantického, Indického a Tichého oceánu. Žraloky Owstonove dokážu loviť extrémnou rýchlosťou. Čo sa týka zovňajška, medzi podmorskými živočíchmi by súťaž krásy zrejme nevyhrali.
Môžu sa však popýšiť najrýchlejšou čeľusťou. Dokážu ju vysunúť z tváre tak rýchlo, že to vyzerá, ako keby si žralok vystrelil zuby ako z praku. Vie tak svoju celkovú telesnú dĺžku predĺžiť o takmer 10 %. Neunikne mu preto potrava, ktorá by mu možno inak dokázala o chlp ujsť. Ide o mimoriadne efektívny spôsob lovu, ani tá najrýchlejšia korisť nemá šancu uniknúť. Ak práve neloví, tento žralok sa, naopak, pohybuje relatívne pomaly.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku