V rámci operácie Očisťujúci oheň spúšťa maďarská vláda strany Tisza zmenou a doplnením ústavy ukončenie mandátu prezidenta republiky Tamása Sulyoka. Oznámil to v pondelok v Národnom zhromaždení premiér Péter Magyar v prejave vysielanom v priamom prenose na jeho oficiálnom účte na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
správy od nás budete mať ako prví.
Premiér povedal, že od septembra sa spustí úplne komplexný ústavný proces, do ktorého sa zapojí celá maďarská spoločnosť. „Na konci tohto procesu ústavu ratifikuje maďarský ľud v referende,“ dodal.
Sulyok v rozhovore pre magazín Politico nedávno uviedol, že súčasný premiér Magyar zneužíva parlamentnú väčšinu arogantnejšie, než to kedykoľvek predtým robil jeho predchodca Viktor Orbán. Hlava štátu vyjadrila presvedčenie, že jeho zotrvanie vo funkcii je opodstatnené z hľadiska ochrany demokratických noriem, pretože pôsobí ako protiváha voči možnému zneužitiu moci novou parlamentnou väčšinou (strany Tisza).
Nesplnil ultimátum
Magyar dal prezidentovi Sulyokovi a viacerým ďalším ústavným činiteľom ultimátum na odstúpenie do 31. mája, k čomu však doteraz nedošlo. Prezident republiky už skôr avizoval, že dobrovoľne neodstúpi a svoju pozíciu je pripravený brániť právnymi prostriedkami.
V politickom konflikte predsedu maďarskej vlády Pétera Magyara s prezidentom Tamásom Sulyokom sa tak podľa servera index.hu otvára nová kapitola. Premiérhovorí o odstránení „politických bábok“ z radov ústavných činiteľov a tiež návrh na zriadenie Úradu na vrátenie verejného majetku (Vagyonvisszaszerzési Hivatal). Kancelária prezidenta v tejto súvislosti pre server rtl.hu uviedla, že odstránenie ústavných činiteľov by bolo bezprecedentným zneužitím legislatívy.
Prezidentská kancelária v nedeľu večer vydala vyhlásenie, podľa ktorého by odvolanie ústavných činiteľov predstavovalo také legislatívne zneužitie, aké v Maďarsku nemá obdobu od zmeny režimu v roku 1989. K takémuto kroku nedošlo ani počas Sulyokovho pôsobenia vo funkcii predsedu Ústavného súdu (AB), ani počas jeho súčasného mandátu prezidenta republiky.
Premiér po schôdzke s prezidentom zo začiatku júna povedela, že Maďarská republika nepatrí Tamásovi Sulyokovi, nepatrí jednej strane a nepatrí ani politickému režimu. Na námestí pred sídlom prezidenta sa vtedy zhromaždilo niekoľko protestujúcich, ktorí sa snažili narušiť prejav premiéra.
Sulyok sa bráni
Magyar v minulosti Sulyoka označil za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“. Fidesz vtedy vydal vyhlásenie, v ktorom Magyarove kroky označil za „otvorené vydieranie“ a „diktatúru“ a postavil sa na stranu prezidenta Sulyoka, ktorého podľa nich Magyar protiústavne napáda. Premiér podľa Fideszu „naďalej kráča cestou diktatúry a nezákonných ultimát“. Podľa strany funkčné obdobie verejných činiteľov neurčuje premiér, a preto je termín stanovený premiérom neplatný.
Vtedajšieho predsedu Ústavného súdu, Sulyoka, zvolilo za prezidenta Národné zhromaždenie 26. februára 2024. V tajnom hlasovaní o tom rozhodli hlasy poslancov bloku Fidesz-KDNP. Za hlasovalo 134 poslancov, piati boli proti. Parlamentné frakcie Demokratická koalícia (DK), Jobbik, Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP) a Párbeszéd (Dialóg) opustili pred hlasovaním rokovaciu sálu.
Sulyokova predchodkyňa Katalin Nováková odstúpila z postu po necelých dvoch rokoch v úrade 10. februára 2024 v súvislosti s kauzou amnestie pre Endreho K., ktorý bol odsúdený za utajovanie sexuálneho zneužívania v detskom domove v Bicske.
Nahlásiť chybu v článku