Ministerstvo vnútra vzalo späť sťažnosť v prípade Pavla Ďurku. Ten napriek tomu nemôže aj naďalej pracovať, pretože ho minister Šutaj Eštok postavil mimo služby opäť. K veci sa vyjadril aj obhajca čurillovcov Kubina, ktorý hovorí, že týmto úkonom akceptoval rezort rozsudok a priznal nezákonný postup ministra.
O tom, že krajský súd v Bratislave vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zrušil kontumačný rozsudok, na základe ktorého sa mal policajtom okolo Jána Čurillu ospravedlniť za prirovnanie k právoplatne odsúdenému Mikulášovi Černákovi a zaplatiť odškodnenie sme vás informovali už aj v našom článku. Teraz prichádza ďalšia zmena v prípade policajta Ďurku.
Vzali späť sťažnosť, Ďurka sa ale do práce vrátiť nemôže
Ministerstvo vnútra vzalo späť kasačnú sťažnosť proti vlaňajšiemu rozhodnutiu Správneho súdu v Bratislave, ktorý zrušil personálny rozkaz o postavení mimo služby vyšetrovateľa bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavla Ďurku. Informoval o tom jeho právny zástupca Peter Kubina. Rezort vnútra argumentuje existenciou novej, právne relevantnej skutočnosti, ktorou je nové vznesené obvinenie voči Ďurkovi.
O kasačnej sťažnosti mal rozhodnúť Najvyšší správny súd SR. „Ten dokonca aj vyhovel návrhu ministerstva na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutie v merite veci sme odhadovali v najbližšom období. Včera, pri náhodnom preverovaní stavu konania sme však na naše veľké prekvapenie zistili, že ministerstvo vnútra potichu vzalo svoju kasačnú sťažnosť späť,“ priblížil Kubina.
Ministerstvo poukázalo na to, že s ohľadom na vznesené obvinenie voči Ďurkovi vydalo nový personálny rozkaz o jeho dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. „Napriek tomu, že ministerstvo naďalej trvá na svojich argumentoch uvedených v kasačnej sťažnosti, nepovažovalo za dôvodné ďalšie vedenie konania na Najvyššom správnom súde SR,“ doplnilo.
Rezort vnútra naďalej trvá na tom, že voči policajtom, ktorým bolo vznesené obvinenie, postupovalo zákonným spôsobom, keď rozhodlo o ich dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, a to bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Zákonnosť takéhoto postupu podľa ministerstva potvrdzuje aj nedávny rozsudok Správneho súdu v Bratislave.
Späťvzatie opravného prostriedku podľa Kubinu znamená aj faktický súhlas a stotožnenie sa s napadnutým rozhodnutím. „V tomto konkrétnom prípade to znamená, že ministerstvo vnútra pod ťarchou dôkazov fakticky súhlasí a stotožňuje sa s rozsudkom správneho súdu, ktorý potvrdil nezákonné postavenie mimo služby Pavla Ďurku,“ uviedol advokát.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.
Reaguje aj advokátska kancelária rezortu
Do redakcie nám advokátska kancelária BOOM & SMART Slovakia, ktorá zastupuje rezort v tomto prípade zaslala stanovisko. Uvádzame ho v plnom znení.
„V súvislosti so späťvzatím kasačnej sťažnosti Ministerstva vnútra SR vo veci žalobcu Pavla Ďurku sa objavili vyjadrenia, ktoré tento krok prezentujú ako potvrdenie nesprávnosti právneho názoru ministerstva. Takýto výklad považujem za zavádzajúci. Ministerstvo zastúpené našou advokátskou kanceláriou vzalo kasačnú sťažnosť späť po zmene skutkových okolností a po vydaní nového personálneho rozkazu.
Za tejto situácie bolo ďalšie pokračovanie v konaní procesne aj ekonomicky neúčelné. Späťvzatie opravného prostriedku však v žiadnom prípade neznamená rezignáciu na právnu argumentáciu, ktorú obsahoval.
Práve preto by sme mali odlišovať procesné rozhodnutie nepokračovať v konkrétnom kasačnom konaní od posúdenia samotnej právnej otázky, ktorá je podstatnejšia.
V poslednom období sa totiž objavuje interpretácia, podľa ktorej je pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta so statusom chráneného oznamovateľa, ktorému bolo vznesené obvinenie, vždy potrebný predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Takýto výklad podľa môjho názoru posúva účel ochrany oznamovateľov za hranice zákona.
Status chráneného oznamovateľa má chrániť pred odvetnými opatreniami. Nemá však vytvárať výnimku z právneho režimu, ktorý sa vzťahuje na každého policajta, voči ktorému nastanú zákonom predpokladané dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby.
Ak by sme prijali opačný výklad, dostali by sme sa do paradoxnej situácie, v ktorej by bol chránený oznamovateľ v priaznivejšom postavení než ostatní policajti, a to v prípadoch, keď je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin spojený s plnením jeho služobných povinností. Takýto výsledok podľa môjho názoru zákonodarca nikdy nezamýšľal.
Nie je preto náhodou, že Správny súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5S/43/2024 dospel k právnemu názoru, že pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby z dôvodu vznesenia obvinenia sa predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov nevyžaduje.
Právny štát totiž stojí na dvoch rovnako dôležitých princípoch: ochrane oznamovateľov aj rovnosti pred zákonom. Jeden princíp nemožno vykladať spôsobom, ktorý by fakticky popieral ten druhý. Ochrana oznamovateľov nemôže teda slúžiť ako štít proti zákonným dôsledkom trestného stíhania.“
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku