Niektoré profesijné cesty sa neformujú rýchlo ani priamo. Niekedy si vyžadujú čas, skúsenosti a aj odvahu zmeniť smer. Presne to je prípad známej moderátorky Petry Bernasovskej, ktorá si prešla dlhými rokmi práce v komerčných médiách, aby napokon zakotvila vo verejnoprávnom rozhlase, ktorý dnes považuje za svoje prirodzené pracovné prostredie.
Svoju kariéru začínala v rozhlase, kde získala prvé profesionálne skúsenosti a postupne sa dostala aj do televízneho prostredia. Doteraz si ju mnohí pamätajú ako moderátorku relácie BZZZ! Napriek tomu ju to po rokoch čoraz viac ťahalo späť k rozhlasu, ktorý ju sprevádzal už od detstva, ako píše STVR.
Láska k rozhlasu už od detstva
Spomienky na spoločné počúvanie rozprávok či hudby s rodinou v nej zanechali silný vzťah k tomuto médiu. “Nikdy nezabudnem na počiatky môjho počúvania, ktoré sú spojené so Slovenským rozhlasom. Bola som dieťa a v nedeľu ráno sme sa aj so sestrou zabalili do perín našich rodičov a všetci sme spoločne počúvali nedeľné rozprávky,” uviedla nostalgicky Petra Bernasovská.
Dodnes si pamätá na starý tranzistor, ktorý mala jej babka. Celý deň jej hral v kuchyni, zatiaľ čo ona varila a venovala sa domácnosti. Dokonca o každej jednej pesničke, ktorá zaznela, jej vedela niečo povedať. “V babkinej kuchyni som prvýkrát počula Mariku Gombitovú, o ktorej mi hneď povedala, že je to naša najlepšia speváčka. Veľmi ju obdivovala už v tých časoch socializmu,” pokračovala moderátorka.
Napriek tomu, že rozhlas vnímala už od detstva a spájajú sa jej s ním veľmi pekné spomienky, nečakala, že mu ostane verná. “Po škole som začala spolupracovať s viacerými komerčnými médiami, ale napokon som zakotvila v rozhlase, v Rádiu Slovensko,” objasnila Petra.
Radšej obsah než prázdnu zábavu
Aj jej manžel Ľudovít “Mravec” Jakubove, s ktorým má dve dcérky, si obľúbil rozhlas a stal sa preňho chlebodarcom. “Po všetkých mojich skúsenostiach som si uvedomila, akú hodnotu má informácia, ako sa s ňou dá pracovať. Vyhovuje mi štýl nášho vysielania, ktorý ide viac po obsahu než len po prázdnej zábave,” vysvetlila Petra, ktorej pracovná dráha sa ustálila v Slovenskom rozhlase, kde našla nielen stabilitu, ale aj zmysel v práci.
O kolektíve, vďaka ktorému sa rozhlas nestratí
Za svoju prácu je vďačná a zjavne si ju užíva. “Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou tohto kolektívu, ľudí, z ktorých každý má svoje miesto vo vysielaní či jeho tvorbe. A veľmi si vážim ľudí, ktorí už v čase socializmu a cenzúry dokázali ísť proti prúdu a veľmi odvážne prepašovať do vysielania aj to, čo sa v iných médiách nedarilo,” poznamenala moderátorka.
Budúcnosť Slovenského rozhlasu vidí celkom jasne. “Ďakujem všetkým rozhlasákom a verím, že vďaka nim sa Slovenský rozhlas nestratí ani v budúcnosti vo veľkej konkurencii dostupnej hudby a množstva informácií. Ľudia v rozhlase totiž používajú – dnes také dôležité – kritické myslenie,” dodala.
Práca postavená na hodnotách a pokoji
Príbeh Petry Bernasovskej ukazuje, že práca v médiách nie je len o viditeľnosti či rýchlom tempe komerčného prostredia, ale aj o hodnotách, stabilite a vnútornom nastavení človeka. Niekedy odchod z rušného a komerčného prostredia znamená krok bližšie k práci, ktorá dáva väčší zmysel a dlhodobú rovnováhu. Aspoň pre Petru Bernasovskú, ktorá si po rokoch skúseností našla miesto v Slovenskom rozhlase, kde jej viac vyhovuje dôraz na obsah, zodpovednú prácu s informáciami a pokojnejší spôsob tvorby.
Zároveň je z jej slov cítiť vďačnosť za kolektív, ktorého je súčasťou, aj rešpekt k ľuďom, ktorí formovali rozhlas aj v náročnejších historických obdobiach. Práve ich odvaha a dôraz na pravdivosť a obsah sú pre ňu dodnes inšpiráciou.
Nahlásiť chybu v článku