Megalitické hrobky patria medzi najvýraznejšie znaky neolitickej Európy. Na konci štvrtého tisícročia pred Kristom však ich výstavba a využívanie náhle ustali. Tento zlom sa vedci snažia vysvetliť už roky a navrhli viacero hypotéz. Najnovšia štúdia teraz naznačuje, že za obdobím ticha by mohol stáť masívny populačný kolaps, označovaný ako neolitický úpadok.
Predchádzajúce výskumy zo Škandinávie už poukázali na to, že hluché miesto časovo súvisí s veľkou populačnou zmenou. Vedci sa teraz rozhodli analyzovať DNA 132 jedincov pochovaných v neolitickej hrobke typu allée sépulcrale. Ide o dlhú kamennú stavbu z veľkých blokov, ktorá má podobu chodby alebo pretiahnutej komory. Slúžila na pochovávanie viacerých zosnulých.
Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution, píše IFL Science.
Hluché miesto a jasný genetický zlom
Výskum vedcov zaviedol do francúzskej obce Bury, približne 50 kilometrov severne od Paríža. Počas výskumu odhalili zaujímavý vzorec – hrobka sa využívala v dvoch odlišných fázach.
Prvá fáza spadá do obdobia približne medzi rokmi 3200 až 3100 pred Kristom. Je pre ňu typická prítomnosť jedincov miestneho pôvodu. Druhá fáza, ktorá sa začína okolo roku 2900 pred Kristom, sa však výrazne líši. Pochovaní jedinci vykazujú iberské a juhofrancúzske genetické dedičstvo.
„Medzi týmito dvoma fázami pohrebov vidíme jasný genetický zlom,“ uviedol autor štúdie Frederik Seesholm. „Ľudia, ktorí hrobku používali pred a po tomto prerušení, predstavujú dve odlišné populácie. Naznačuje to, že došlo k významnej udalosti – pravdepodobne k zásadnému narušeniu, ktoré viedlo k úpadku jednej skupiny a príchodu inej.“
Medzi týmito dvoma obdobiami sa nachádza obdobie ticha, počas ktorého sa hrobka vôbec nevyužívala. Podľa vedcov to naznačuje obmenu populácie, ktorá sa začala okolo roku 2900 pred Kristom. Výsledky výskumu sú zhodné s inými výskumami hrobiek z Nemecka, Dánska či zo Švédska.
Všetky naznačujú rozsiahly neolitický úpadok. Pôvodné spoločnosti staviteľov postupne mizli a nahrádzali ich skupiny prichádzajúce z južnej Európy alebo z euroázijských stepí.
Zmena sa neprejavila len v genetike, ale aj v pohrebných praktikách. V lokalite Bury boli v prvej fáze zosnulí ukladaní vo vyrovnanej polohe a zarovnaní s hlavnou osou hrobky. Naopak, v druhej fáze sú telá pochovávané v skrčenej polohe a bez orientácie podľa osi, čo naznačuje odlišné kultúrne zvyky, typické pre dve odlišné skupiny.
Nahlásiť chybu v článku