Autori novej štúdie upozorňujú, že mnohé kostry patria ženám a deťom. To podľa nich naznačuje vysokú úmrtnosť, ktorá zasahovala najmä mladšie vekové skupiny. Podobný vzorec poznáme najmä z katastrofických udalostí, akými sú vojny, hladomory či epidémie.
Výskumníci sa pohrávajú najmä s možnosťou číslo tri. Dôvodom je, že v DNA objavili zvýšené množstvo patogénov vrátane baktérie Yersinia pestis – pôvodcu bubonického, septického a pľúcneho moru.
Around 5,000 years ago, the population in northern Europe collapsed, decimating Stone Age farming communities across the region. The cause of this calamity, called the Neolithic decline, has remained a matter of debate. https://t.co/8OpdBObUAi https://t.co/8OpdBObUAi
— Reuters Science News (@ReutersScience) July 11, 2024
Napriek tomu tvrdenie, že práve choroba spôsobila neolitický úpadok, zostáva do istej miery špekulatívnou a kontroverznou hypotézou. „Hoci neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že samotný mor spôsobil kolaps populácie, celková chorobnosť mohla byť jedným z viacerých prispievajúcich faktorov,“ vysvetlil autor štúdie Martin Sikora.
Aj napriek týmto neistotám sa zdá, že nová štúdia potvrdzuje rozsiahly charakter neolitického úpadku. Zdá sa, že náhle prerušenie výstavby hrobiek skutočne súviselo s masívnym vymieraním naprieč Európou. Po období útlmu sa tieto miesta začali opäť využívať, tentoraz však odlišnými kultúrami.
„Môžeme preto uvažovať o tom, že migrácia Iberov na sever, rovnako ako expanzia zo stepí, boli reakciou na neolitický úpadok. Rozsiahly demografický pokles by vytvoril vákuum, do ktorého sa mohli rozšíriť susedné skupiny,“ uzatvárajú výskumníci.
Nahlásiť chybu v článku