Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR pripravilo komplexnú zmenu inštitútu spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika. Zavádza sa prísnejšia právna úprava, ktorej cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť výpovedí spolupracujúcich osôb.
Zaviesť sa má napríklad zákaz opakovaného poskytnutia benefitov tej istej osobe v rôznych trestných konaniach, čím sa obmedzuje systémové zneužívanie spolupracujúcich osôb. Takáto osoba bude mať takisto lehotu 180 dní na priznanie sa k vlastnej trestnej činnosti, ako aj pravdivo vypovedať o trestnej činnosti iných osôb.
Zavádza sa aj časový limit na spoluprácu
Táto lehota začína plynúť od momentu, keď sa tzv. kajúcnik rozhodne spolupracovať. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) o tom informoval na pondelkovej tlačovej besede. Návrh zákona chce rezort predložiť do medzirezortného pripomienkového konania tento týždeň.
Spolupracujúca osoba bude mať takisto lehotu 180 dní na priznanie sa k vlastnej trestnej činnosti, pravdivo vypovedať o trestnej činnosti iných osôb, ako aj vydať výnosy z trestnej činnosti. Táto lehota začína plynúť od momentu, keď sa tzv. kajúcnik rozhodne spolupracovať. Po uplynutí tejto lehoty takáto spolupracujúca osoba bude musieť potvrdiť, že poskytla úplnú a pravdivú výpoveď a že neexistujú ďalšie podstatné okolnosti, o ktorých vie.
Pri porušení podmienok hrozí strata benefitov
„Ak takýto kajúcnik nebude vypovedať úplne a pravdivo o svojej trestnej činnosti či trestnej činnosti iných, alebo nevydá výnosy z trestnej činnosti, prokurátor bude povinný odobrať benefity a vzniesť takejto osobe obvinenie,“ ozrejmil Susko. Doplnil, že to isté bude platiť v situácii, keď spolupracujúci obvinený spácha nový trestný čin. Susko zdôraznil, že výpoveď kajúcnika nebude môcť byť jediným dôkazom vedúcim k obžalobe alebo odsúdeniu s tým, že bude musieť byť vždy podporená ďalšími dôkazmi.
Zaviesť sa takisto má explicitná kontrola primeranosti benefitov, ktoré nesmú byť neprimerané vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti kajúcnika v pomere k odhaľovanej trestnej činnosti. Dozor nad zákonnosťou a primeranosťou spolupráce má vykonávať prokurátor, pričom jeho postup bude možné preskúmať, či už na návrh obvineného, poškodeného alebo samotnej spolupracujúcej osoby.
„Proti rozhodnutiam o zákonnosti benefitov bude prípustná sťažnosť a rozhodovať o nej bude súd. Zavádza sa tak súdny prieskum benefitov na návrh a sťažnosť oprávnených osôb, čím sa narúša doterajší princíp, ktorý ponechával podmienky spolupráce v prípravnom konaní čisto v rukách prokurátora bez súdnej kontroly,“ vysvetlil Susko.
Väčšia transparentnosť v konaní
Po novom majú byť záznamy o spolupráci súčasťou spisu a jednotlivé strany konania k nim budú mať zásadne prístup. Súd bude podľa Suskových slov pri rozhodovaní povinný v odôvodnení rozsudku výslovne hodnotiť dôveryhodnosť spolupracujúcej osoby a pravdivosť jej výpovede, rozsah poskytnutých benefitov a pomer medzi týmito benefitmi a závažnosťou odhaľovanej trestnej činnosti.
„Ak spolupracujúca osoba poruší podmienky spolupráce, napríklad tým, že klame, odmietne vypovedať alebo spácha ďalší trestný čin, následne tak stratí nároky na benefit, môže byť opätovne trestne stíhaná, alebo teda je povinnosť opätovne ju trestne stíhať a môže dôjsť aj v takomto prípade k obnove konania, ak už takéto konanie bolo skončené,“ spresnil Susko.
Navrhovaná právna úprava podľa ministra zvyšuje požiadavky na overovanie výpovedí a obmedzuje ich zneužiteľnosť. Dodal, že cieľom legislatívnej zmeny je tiež vyvážiť potrebu efektívneho boja proti závažnej kriminalite a ochranou spravodlivého procesu tak, aby bola zachovaná hodnovernosť a integrita trestného konania. Návrh zákona podľa Suska zohľadňuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Pri koncipovaní návrhu sa rezort podľa Suska inšpiroval zahraničnou právnou úpravou, najmä Talianska.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku