Napätie okolo dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba a ostrá výmena slov medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym a maďarským premiérom Viktorom Orbánom opäť otvorili otázku energetickej bezpečnosti v strednej Európe.
Slovensko a Maďarsko zostávajú poslednými krajinami Európskej únie, ktoré ruskú ropu týmto potrubím stále odoberajú. Podľa europoslanca a bývalého premiéra Ľudovíta Ódora by sa však Slovensko malo viac sústrediť na alternatívy, keďže spoliehanie sa na ropovod vedúci cez vojnové územie predstavuje strategické riziko.
Ódor v pondelkovej diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský Naživo pripomenul, že presné príčiny prerušenia dodávok nie sú jasné, keďže jednotlivé strany konfliktu prinášajú odlišné vysvetlenia. Zdôrazňuje však, že najrozumnejším riešením je diverzifikácia zdrojov. „Ako je možné, že Česká republika sa vedela odstrihnúť od ruskej ropy, kým my stále trváme na potrubí, ktoré vedie cez vojnovú zónu?“ pýta sa bývalý premiér. Ako alternatívu spomína ropovod Adria vedúci z Chorvátska, ktorý by podľa jeho slov mohol pokryť potrebné objemy.
Debata o energetickej politike sa pritom prelína s geopolitickým napätím. Spor medzi Kyjevom a Budapešťou sa vyostril aj kvôli blokovaniu európskej finančnej pomoci Ukrajine. Podľa Ódora je však časť ostrej rétoriky motivovaná domácou politikou. „Autokrati potrebujú protivníka, proti ktorému bojujú. Raz to bol Soros, potom migranti, teraz je to Zelenskyj,“ povedal na adresu maďarského premiéra.
Zároveň upozorňuje, že nákup ruskej ropy neprináša slovenským spotrebiteľom lacnejšie palivá, hoci sa tak často argumentuje. „Kde je tá lacná ruská ropa? Keď sa pozrieme na región, tankujeme najdrahšie,“ tvrdí. Podľa neho z výhodnejších cien profitujú skôr energetické firmy než samotní spotrebitelia.
Spor o ruskú ropu prichádza v čase, keď Európska únia plánuje úplné odstrihnutie sa od ruských energetických surovín do roku 2027. Slovensko však patrí medzi krajiny, ktoré tento plán spochybňujú. Podľa Ódora tak Bratislava v očiach partnerov nepôsobí ako konštruktívny hráč. „Pozerajú sa na nás ako na tých, ktorí odovzdávajú písomku v škole ako poslední,“ konštatuje.
Diskusia o energetike zároveň zapadá do širšej debaty o budúcnosti Európskej únie. V Bruseli sa čoraz častejšie hovorí o takzvanej dvojrýchlostnej Európe, v ktorej by skupina krajín postupovala v integrácii rýchlejšie. Podľa Ódora by sa to mohlo týkať napríklad bezpečnostnej spolupráce alebo hospodárskych pravidiel. Ak sa členské štáty nedokážu dohodnúť jednomyseľne, časť z nich môže ísť dopredu bez ostatných.
Najväčší problém Slovenska
Popri geopolitike však bývalý premiér upozorňuje aj na zhoršujúci sa stav slovenských verejných financií. Varovania Národnej banky Slovenska či rozpočtovej rady podľa neho nie sú prehnané. „Existuje jediná krajina v Európskej únii, ktorá je z dlhodobého hľadiska vo vysokom rozpočtovom riziku. Je to Slovensko,“ tvrdí. Podľa jeho slov je paradoxné, že k tomu dochádza aj napriek viacerým kolám konsolidácie verejných financií.
Ak by sa trend nezmenil, Slovensko by sa podľa Ódora mohlo priblížiť scenáru, aký zažilo Grécko počas dlhovej krízy. V takom prípade by štát musel pristúpiť k drastickým škrtom. „Gréci museli znižovať mzdy, dôchodky a sociálne výdavky o 20 až 30 percent. Chceme to?“ pýta sa.
Za najväčší problém považuje to, že štát si požičiava najmä na bežnú spotrebu, nie na investície. Vysoký deficit tak podľa neho neprináša budúci ekonomický rast. „Je to, akoby si niekto bral úver len na to, aby mohol každý deň chodiť do reštaurácie,“ prirovnal. Cestou z tejto situácie by podľa neho mali byť najmä investície, zlepšenie podnikateľského prostredia a efektívnejší boj proti daňovým únikom. Bez toho hrozí, že slovenská ekonomika bude stagnovať a krajina sa ocitne na okraji európskeho ekonomického jadra.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku