Zvýšenie cien ropy po útoku USA a Izraela na Irán pravdepodobne spôsobí v najbližších dňoch rast cien pohonných látok o dva až päť centov za liter.
Upozornil na to analytik XTB Matej Bajzík. Cena ropy poskočila o približne 10 % k úrovni 80 USD (67,76 eura) za barel (159 litrov) a je možný ďalší rast cien k úrovni 100 USD za barel.
„Finančné trhy už neoceňujú len napätie, ale začali započítavať reálne geopolitické riziko a možnosť širšieho vojenského konfliktu,“ uviedol Bajzík. Rast cien ropy je reakciou trhu na potenciálne ohrozenie dodávok, najmä vzhľadom na strategický význam Hormuzského prielivu.
„Irán síce zatiaľ prieliv formálne neblokuje, no doprava ropy je čiastočne obmedzená, keďže pre zvýšené bezpečnostné riziko sa niektoré spoločnosti zdráhajú posielať tankery do oblasti,“ dodal.
Pätina ropy ide cez Hormuzský prieliv
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pripomenul, že Irán je jedným zo svetových producentov ropy, keď v minulom roku vyvážal denne asi 1,6 milióna barelov, čo z neho robilo ôsmeho najväčšieho exportéra na svete.
Význam Iránom kontrolovaného Hormuzského prielivu je v tom, že cez neho prechádza až pätina svetovej spotreby ropných kvapalín a LNG, čo predstavuje viac než 20 miliónov barelov každý deň. To sa prejavilo aj v cene zemného plynu, ktorá sa zvýšila o štvrtinu a prekročila hranicu 40 eur za megawatthodinu.
Zlato posilňuje
Zvýšené napätie sa výrazne prejavilo aj na cene zlata. To zdraželo k úrovni približne 5400 USD za uncu. Naopak, striebro takmer nereagovalo a drží sa okolo 95 USD za uncu, čo podľa Bajzíka naznačuje presun kapitálu skôr do tradičných bezpečných prístavov než do celého segmentu drahých kovov.
Analytik upozornil na situáciu výmenného kurzu eura a USD, kde dolár posilňuje a kurz sa pohybuje okolo úrovne 1,17. Ide podľa neho o relatívne paradoxný vývoj, keďže v minulosti dolár na podobné geopolitické kroky zo strany USA reagoval skôr oslabením.
Aktuálne však prevláda efekt bezpečného prístavu. V čase zvýšenej neistoty investori opätovne presúvajú kapitál do amerických aktív, čo podporuje dopyt po dolári. „Zdá sa teda, že trh momentálne viac zohľadňuje globálnu averziu k riziku než politický faktor samotný v súvislosti s americkou menou,“ dodal Bajzík.
Nahlásiť chybu v článku