Pľúca novorodencov sa menili na kameň, nikdy sa to nemalo stať. Najväčší národný škandál pochoval 1 810 ľudí

Vo vzduchu je smrť. Presne tak by mohli opísať svoje posledné chvíle stovky ľudí v Južnej Kórei na sklonku prvej dekády 21. storočia. Zúfalí rodičia privážali do nemocníc novorodencov s pľúcami, ktoré vyzerali, akoby ich deti strávili 30 rokov prácou v uhoľnej bani. A to napriek tomu, že za sebou mali len niekoľko týždňov života.

Medzitým tichý a neznámy nepriateľ kradol život aj tehotným ženám, menším deťom a dovtedy zdravým dospelým. Pacienti prichádzali do nemocníc s neznámym ochorením pľúc, ktoré sa v lekárskych príručkách nedalo dohľadať. Jeho priebeh však pripomínal akútnu intersticiálnu pneumóniu, známu pod skratkou AIP – chorobu, ktorá je prudká, agresívna a často končí smrťou.

K 31. augustu 2011 bolo hospitalizovaných už 28 dospelých pacientov, z toho 13 tehotných žien. Štyria pacienti medzitým zomreli na následky pľúcnej fibrózy (nezvratného poškodenia pľúc).

Lekárov stav v krajine mátal. Hľadali odpoveď v každom známom patogéne, ktorý medicína poznala a odpoveď stále neprichádzala. Noví pacienti však pribúdali každým dňom.

Reč je o prvej, najväčšej a najsmrteľnejšej tragédii svojho druhu v modernej histórii – a škandál, ktorý následne vznikol, tak ďaleko presiahol hranice vlastnej krajiny. O život pre tento incident prišlo viac než 1 800 ľudí, zasiahnutých mohlo byť až 30 % celej kórejskej populácie, a jeho príbeh stojí za to poznať.

A to aj napriek tomu, že v našich končinách sme o ňom ledva počuli.

Zabijak, ktorý stál priamo pri detských postieľkach

Pravda sa napokon vynorila z pohodlia kórejských domovov. Tichý zabijak bol ukrytý v produktoch, ktoré mali pôsobiť presne opačne – zdravie mali chrániť. Boli bežne dostupné, oficiálne schválené pre domácnosti a krásne vystavené v obchodoch. Nechýbali ani pestrofarebné obaly a etikety vzbudzujúce dôveru.

Začnime však od začiatku.