Rakúsky neurológ a psychiater Viktor Emil Frankl pochádzal z Viedne a patril medzi uznávaných odborníkov vo svojej oblasti. Počas druhej svetovej vojny bol s celou rodinou deportovaný do Terezína. Zvyšok vojny strávil v Osvienčime, Dachau a v Terezíne.
Medzi jeho najznámejšie a najčastejšie citované práce patrí Man’s Search for Meaning (Hľadanie zmyslu života). Kniha je plná hlbokých pohľadov do ľudskej psychiky a reakcií na extrémne podmienky koncentračných táborov.
V diele Frankl predstavuje svoj pohľad na tie najťažšie životné skúsenosti a odpovedá na otázku, podľa čoho si on sám našiel zmysel vlastnej existencie.
Čo nám pomáhalo prežiť?
Toto dielo v nás – podobne ako v miliónoch ďalších čitateľov – zanechalo stopu, ktorú nemožno napodobniť. Z množstva silných momentov sme vybrali jeden, ktorý zachytáva chvíľu, keď zajatec v koncentračnom tábore stratil poslednú chuť žiť.
Frankl pritom opisuje, čo mohlo človeku v týchto extrémnych podmienkach pomôcť, aby aj v najtemnejších okamihoch nezatratil svoj vlastný život.
Doktor tvrdí, že v tomto prostredí sa nedalo počítať s nádejou, akú poznáme z bežného života. Zajatec nevedel, kedy sa vojna skončí ani či sa vôbec dožije oslobodenia. Nevedel ani to, či prežije nasledujúci deň. Nemohol sa preto opierať o myšlienku v podobe lepšej budúcnosti.
Ale približne v polovici knihy Frankl spomína prípad dvoch mužov, ktorí o svojom úmysle vziať si život hovorili otvorene a ich názor na život bol veľmi podobný. Frankl píše, že typické pre zajatcov, ktorí uvažovali o akte samovraždy, bolo presvedčenie, že „už nič viac od života neočakávajú“.
Nemohol ich presviedčať o tom, že sa mýlia. Frankl prezradil, že namiesto toho si obaja museli uvedomiť, že život ešte stále niečo očakáva od nich.
Ak zistíte „prečo“, znesiete takmer všetko
Každý z nás má podľa lekára jedinečnú úlohu, ktorú nikto iný zastúpiť nemôže. Ak si túto úlohu uvedomíme, dávame životu zmysel a sebe silu zvládať aj tie najťažšie chvíle.
Pri dvoch zajatcoch zistil, že jeden z nich má dieťa, ktoré naňho čaká v bezpečí inej krajiny. Druhý bol vedcom a autorom série kníh, no jeho dielo ešte nebolo dokončené. To ich odlišovalo od každého ďalšieho jednotlivca.
„Keď si človek uvedomí, že ho nik nemôže nahradiť, umožní mu to niesť plnú zodpovednosť za svoju existenciu a jej pokračovanie,“ vysvetlil Frankl.
Aj my si môžeme pripomenúť, ktorá úloha patrí len a len nám. Môže to byť úloha rodiča, súrodenca alebo autora, ktorý ešte nedokončil svoje vlastné dielo.
„Takýto človek, ktorý si uvedomí zodpovednosť voči ľudskej bytosti, ktorá naňho s láskou čaká, alebo voči nedokončenému dielu, nikdy nemôže zahodiť svoj život. Pozná odpoveď na otázku ‘prečo’ a dokáže zniesť takmer akékoľvek ‘ako’,“ uzatvára Frankl.
Nahlásiť chybu v článku