Foto: SITA/Kancelária prezidenta SR

Prezident zákon opätovne nepodpísal, platiť však bude aj bez jeho podpisu.

Prezident SR Peter Pellegrini opätovne nepodpísal zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Kancelária prezidenta SR o tom informuje na svojom webe. Zákon tak bude platiť aj bez podpisu hlavy štátu.

Úrad na ochranu oznamovateľov sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti.

Schvaľovanie zákona a prezidentské veto

Poslanci Národnej rady SR návrh schválili 9. decembra. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Prezident zákon vetoval. Odôvodnil to absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku. Poslanci jeho veto prelomili a zákon opätovne schválili 12. decembra. Prezident avizoval, že ani po prelomení veta zákon nepodpíše pre pretrvávajúce výhrady.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Predkladateľ zákona rezort vnútra argumentoval, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.

Zrušenie ochrany pri nesplnení podmienok

Zákon prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa.

Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.

Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.

Uložiť článok

Najnovšie články