Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že so zástupcami parlamentu rokoval o právnych a iných problémoch spojených s organizáciou prezidentských volieb. Spojencov vrátane Spojených štátov vyzval nevyvíjať v tejto otázke na Kyjev tlak, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj v reakcii na výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok oznámil, že je pripravený usporiadať voľby v priebehu troch mesiacov, pokiaľ Spojené štáty a európske krajiny pomôžu Ukrajine zaistiť bezpečný priebeh hlasovania.
Vo večernom videopríhovore v stredu uviedol, že mal „podstatnú diskusiu“ s členmi parlamentu o organizácii prezidentských volieb. „Pokiaľ partneri vrátane nášho kľúčového partnera vo Washingtone hovoria toľko a tak špecificky o voľbách na Ukrajine, o voľbách pod stanným právom, tak musíme poskytnúť právne odpovede na každú otázku a každú pochybnosť,“ uviedol Zelenskyj.
„Nie je to jednoduché, ale tlak v tejto otázke určite nie je to, čo potrebujeme. Očakávam od poslancov parlamentu, že predložia svoje názory. Bezpečnostné výzvy závisia od partnerov, hlavne od Ameriky. Ukrajina musí odpovedať na politické a právne výzvy. Aj tak spraví,“ dodal Zelenskyj.
Zelenskyj mal skončiť už minulý rok
Na Ukrajine bolo pre ruskú inváziu vyhlásené stanné právo a počas neho voľby nie je možné zorganizovať, pripomína agentúra Reuters. Aj preto Zelenskyj pokračuje vo výkone prezidentskej funkcie, hoci jeho funkčné obdobie sa malo skončiť v máji 2024. Ruský prezident Vladimir Putin ho preto dlhodobo označuje za nelegitímneho lídra.
Trump vo februári kritizoval Zelenského pre nevypísanie volieb a označil ho za „diktátora“ a obvinil kyjevskú vládu z využívania vojny na odklad volieb. Podobné výzvy na voľby prichádzajú z Moskvy.
Tento týždeň Trump v rozhovore pre magazín Politico zopakoval, že je čas, aby Ukrajina usporiadala voľby. „Využívajú vojnu na to, aby neusporiadali voľby, ale myslím si, že ukrajinský ľud by mal mať túto možnosť. Možno by vyhral Zelenskyj. Neviem, kto by vyhral, ale už dlho nemali voľby. Hovoria o demokracii, ale dostávajú sa do bodu, keď to už demokracia nie je,“ vyhlásil Trump.
Letiská v Rusku sú opäť pozastavené
Niekoľko ruských letísk vrátane štyroch v Moskve muselo pozastaviť svoju prevádzku pre rozsiahle dronové útoky Ukrajiny, uviedli vo štvrtok ruskí predstavitelia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Podľa ruského úradu na kontrolu leteckej dopravy (Rosaviacija) sa len v Moskve odklonilo, oneskorilo či zrušilo viac ako 130 letov. Letiská v hlavnom meste – Šeremetievo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij – pozastavili prevádzku na viac ako sedem hodín.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že z noci na štvrtok došlo k zostreleniu takmer 300 ukrajinských dronov. Viac ako tretinu z nich zachytili v Brianskej oblasti neďaleko ukrajinských hraníc, 40 dronov sa podarilo zachytiť v meste Kaluga a v Moskovskej oblasti. Ministerstvo neposkytlo žiadne podrobnosti o prípadných škodách.
Zasiahli aj tanker
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v stredu zasiahla aj ropný tanker ruskej tieňovej flotily v Čiernom mori pomocou námorných dronov Sea Baby.
Útok vážne poškodil loď, keď prechádzala ukrajinskou výlučnou ekonomickou zónou. Uviedol to pre web Kyiv Independent zdroj z ukrajinskej bezpečnostnej služby.
Tanker plávajúci pod vlajkou Komorských ostrovov s názvom Dashan smeroval vysokou rýchlosťou k ruskému prístavu Novorossijsk a mal vypnutý systém automatickej identifikácie, keď ho zasiahol ukrajinský dron. Video, ktoré zdroj poskytol, zachytáva silné výbuchy v zadnej časti plavidla.
SBU odhaduje hodnotu tankera na približne 30 miliónov dolárov (približne 27,6 milióna eur) a uvádza, že pri jednej plavbe zvyčajne prepravoval ropné produkty v hodnote okolo 60 miliónov dolárov (približne 55,2 milióna eur).
Útok na Dashan je ďalšou operáciou v sérii ukrajinských úderov zameraných proti ruskej tieňovej flotile a súvisiacim ropným zariadeniam. Ukrajinské námorné drony zaútočili 28. novembra na dve plavidlá v Čiernom mori neďaleko Bosporského prielivu.
Nahlásiť chybu v článku