Na sociálnej sieti to potvrdil Ukrajinský národný zbor Karpaty, ktorý Dohovič založil, viedol a dirigoval. Rodák zo Zakarpatska, označovaný aj ako „dirigent z gulagu“, umrel v piatok (5. 12.).
„S hlbokým zármutkom prinášame smutnú správu, že 5. decembra 2025 navždy odišiel a vo viere a nádeji bol povolaný na slávne vzkriesenie vo večnosti ‚dirigent z gulagu‘ Levko Dohovič,“ uviedol zbor.
Bola to veľká osobnosť, tento rok získal ocenenie Ústavu pamäti národa
Dohovič bol čestný predseda Európskeho kongresu Ukrajincov i ukrajinskej skautskej organizácie PLAST na Slovensku.
Zároveň bol zakladateľom a dirigentom viacerých, nielen ukrajinských zborov a súborov na Slovensku, ale aj za jeho hranicami.
„Bola to predovšetkým veľká osobnosť a jeden z najvýznamnejších kultúrnych dejateľov Ukrajincov na Slovensku, ktorý celý svoj život zasvätil rodnému ukrajinskému národu,“ dodáva zbor s tým, že ďalšie informácie o poslednej rozlúčke prinesú čoskoro.
Dohovič sa narodil 29. septembra 1935 v Užhorode v rodine gréckokatolíckeho farára. Tento rok získal ocenenie Ústavu pamäti národa (ÚPN), a to za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie.
Už v roku 1944 napomohol svojmu otcovi, gréckokatolíckemu kňazovi, pred prenasledovaním NKVD a pri emigrácii z Ukrajiny na Slovensko. Od októbra 1948 do februára 1950 bol členom ilegálnej antisovietskej odbojovej organizácie.
„Za masovú agitáciu proti komunizmu a za velezradu bol odsúdený na desať rokov nútenej práce v nápravno-výchovných táboroch v Sovietskom zväze. Za pokus o útek a účasť na štrajku väzňov ho odsúdili na ďalších 20 rokov nútených prác. Prepustili ho v júli 1956, v nasledujúcom roku s matkou vycestoval do Československa, kde pracoval a študoval. V roku 1971 mu v rámci perzekúcií zakázali viesť spevácke zbory a pracovať s mládežou a až do pádu režimu pracoval ako brigádnik pod dozorom ŠtB,“ ozrejmil ÚPN.
Nahlásiť chybu v článku