Referenčná miera nezamestnanosti vyrátaná podľa európskej metodiky pre výberové zisťovanie pracovných síl v 3. štvrťroku medziročne stúpla o 0,1 percentuálneho bodu na hodnotu 5,4 %. Počet nezamestnaných na Slovensku dosiahol 152 300 osôb. V utorok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Takmer celý medziročný prírastok 4200 nezamestnaných spôsobilo podľa ŠÚ navýšenie krátkodobo nezamestnaných, ktorí boli bez práce menej ako rok. Kým vlani ich bolo necelých 54 000, ich počet v 3. štvrťroku 2025 stúpol takmer na 58 000 osôb. Dlhodobo nezamestnaní (bez práce jeden rok a viac) zostávajú väčšou skupinou v štruktúre nezamestnaných (62 %), ich počet zostal medziročne nezmenený.
Absolventi tvoria veľkú skupinu
V štruktúre ľudí bez práce aj naďalej tvorili významný podiel nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nepracovali. Aktuálne je to 48 500 osôb, aj po pokračujúcom medziročnom poklese o vyše 10 %. Dlhodobo ide najmä o mladých ľudí do 34 rokov vrátane absolventov škôl. Pozitívom bolo, že podiel nezamestnaných, ktorí ešte nikdy nepracovali, v celkovej štruktúre ľudí bez práce klesol na 32 % z minuloročných 38 %.
Najvyšší počet nezamestnaných spomedzi ôsmich slovenských regiónov pretrval v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, kde bolo bez práce od 41 000 po 28 000 osôb. Celkovo medziročne počet nezamestnaných stúpol v piatich z ôsmich krajov Slovenska, najvýraznejší prírastok o 15 % bol v Košickom kraji (o 4600 nezamestnaných). Nárast okolo 10 % nastal aj v Nitrianskom, Žilinskom, Bratislavskom a Banskobystrickom kraji.
Naopak, pokles nezamestnaných sa prejavil v troch krajoch. Najvýraznejší absolútny pokles o 3000 osôb bol v Prešovskom kraji, kde celkový počet nezamestnaných klesol na 41 000 osôb. Najdynamickejší relatívny pokles počtu nezamestnaných o 17,4 % zaznamenal Trenčiansky kraj a o 10,4 % aj Trnavský kraj.
Priemerná mzda vzrástla
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 3. štvrťroku dosiahla 1569 eur, čo je medziročný nárast o 5,7 %. V priemere si tak zamestnanci polepšili o 85 eur v hrubom. Tempo rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalilo. Po zohľadnení inflácie sa reálny rast platov znížil na 1,3 %. V utorok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Priemerné hrubé zárobky prvýkrát presiahli hranicu 1000 eur vo všetkých 19 sledovaných odvetviach. Nominálne mzdy rástli v celom hospodárstve, no v troch odvetviach ich tempo neudržalo krok s infláciou. Najviac si reálne polepšili pracujúci v oblasti nehnuteľností, ťažbe či zdravotníctve.
Najlepšie a najhoršie platené odvetvia
Po zohľadnení inflácie zárobky reálne poklesli v troch odvetviach, a to v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,4 %, v umení, zábave a rekreácii o 1,4 % a v administratívnych službách o 1 %. Vyšší reálny rast platov, ako bol priemer za celé hospodárstvo SR, dosiahli zamestnanci v 11 odvetviach. Najvýraznejšie, o viac ako 5 %, si polepšili pracovníci v troch oblastiach ekonomiky, a to v činnostiach nehnuteľností, ako aj v ťažbe a dobývaní či v zdravotníctve. Rast platov zdravotníckych pracovníkov súvisel s valorizáciou na rok 2025 pre vybrané profesie.
Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2500 eur mali zamestnanci v sektore informácií a komunikácie, vo finančných a poisťovacích službách, ako aj v dodávke elektriny, plynu a pary. V deviatich z 19 sledovaných odvetví ekonomiky však hrubá mzda zaostávala za celoslovenským priemerom. Najnižšie zárobky si naďalej udržali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, pričom ich hrubá mzda prvýkrát presiahla hranicu 1000 eur. Všetky sledované odvetvia tak dosiahli priemernú mzdu nad 1000 eur.
Hrubý plat pracujúcich v priemysle dosiahol v priemere 1672 eur, pričom reálne mzdy im stúpli o 1,3 %. V obchode sa nominálne mzdy zvýšili o 5,3 % na 1487 eur, čo je pod priemerom celého hospodárstva. Reálny rast platov tam dosiahol 1 %.
Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1866 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1252 eur v Prešovskom kraji po 1495 eur v Trnavskom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch, pričom najvýraznejší nárast, o 8,4 %, zaznamenal Nitriansky kraj. Po započítaní inflácie sa zvýšila aj reálna mzda vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac v Nitrianskom kraji (o 3,9 %) a najmenej v Bratislavskom kraji (o 0,3 %).
V súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2025 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1580 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,5 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda v súhrne za prvých deväť mesiacov vzrástla medziročne o 2,3 %. Po zohľadnení inflácie evidovalo reálny rast miezd 18 odvetví a len v jednom zárobky reálne poklesli, a to v dodávke energií (elektriny, plynu a pary).
Konsolidácia zamieša karty
Rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa v roku 2025 na Slovensku spomalí na 0,8 %, v roku 2026 rast zostane tlmený na úrovni 1,0 % a v roku 2027 sa očakáva, že reálny HDP vzrastie na 1,4 %, keďže vývoz opäť získa na dynamike. Vyplýva to zo zimných hospodárskych prognóz, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.
Komisia tohtoročný slabý rast spája s obchodným napätím, globálnou neistotou a fiškálnou konsolidáciou. Po silnej obchodnej aktivite na začiatku roka sa očakáva, že vývoz sa v druhej polovici roka 2025 zníži v dôsledku účinkov zavedenia amerických ciel a že čistý vývoz bude negatívne prispievať k rastu. Priemyselný sektor v posledných mesiacoch podával slabšie výsledky a rast súkromnej spotreby sa v porovnaní s rokom 2024 spomalil, čo ovplyvnilo aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) začiatkom roka.
V roku 2026 predpokladá, že rast zostane tlmený na úrovni 1,0 %, keďže pretrváva obchodná neistota a fiškálna konsolidácia zaťažuje domáci dopyt, zatiaľ čo fondy EÚ podporujú investície. EK predpokladá, že rast súkromnej spotreby sa bude v dôsledku fiškálnej konsolidácie naďalej spomaľovať. Verejné investície by mali zostať silné, podporované eurofondami a nákupmi obranného vybavenia. Očakáva sa, že obchodná aktivita sa v roku 2026 spomalí v dôsledku vyšších ciel a utlmeného globálneho dopytu, pričom Slovensko bude vystavené americkému trhu pre svoj automobilový priemysel.
Inflácia sa v roku 2025 predpokladá na úrovni 4,2 % v dôsledku zvýšenia DPH a silného rastu miezd, zatiaľ čo v roku 2026 zrejme zostane na úrovni 4,1 % v dôsledku zrýchľujúcich sa cien energií, pričom v roku 2027 sa zmierni na 3,2 %.
Nahlásiť chybu v článku