Kontinentálna riftová zóna Suezského zálivu (Gulf of Suez Rift) je hlbokou trhlinou v zemskej kôre. Tiahne sa pozdĺž úzkeho pásu mora medzi pevninským Egyptom a Sinajským polostrovom – miestom, kde sa Afrika prirodzene dotýka Ázie. Je súčasťou väčšieho riftu Červeného mora, ktorý sa pred približne 25 miliónmi rokov otvoril medzi Arabskou a Africkou tektonickou platňou. Dlhé roky sa predpokladalo, že ide o geologicky neaktívny rift. Nové zistenia však túto predstavu spochybňujú.
Geológovia prišli na niečo, čo môže prepísať učebnice. Zaznamenali pohyb v oblasti, o ktorej sa doteraz predpokladalo, že je neaktívna. Ide o nenápadný posun až o približne 0,55 milimetra ročne. Číselný údaj nie je významný sám osebe, ale ukazuje na niečo, čo odborníkov šokovalo.
Že táto trhlina nie je mŕtva.
Mali by sme znovu preskúmať celý svet?
Štúdia bola publikovaná vo vedeckom žurnále Geophysical Research Letters, píše IFL Science.
Doteraz sme predpokladali, že geologické rifty možno zaradiť buď medzi „aktívne“ alebo „neaktívne“. Nové pozorovania zo Suezského riftu však naznačujú, že existuje aj prechodná kategória – akési spektrum aktivity, v ktorom sa rift môže po dlhom období pokoja občas znovu ozvať, hoci predtým nevykazoval takmer žiadne známky života.
„Vďaka pokračujúcemu rozširovaniu už Suezský rift nezodpovedá svojej klasifikácii ako neúspešného riftu, pravdepodobne pre jeho blízkosť k aktívnej hranici tektonických platní,“ vysvetľuje trojica vedcov, ktorí na jedinečný jav upozornili.
Dodávajú, že ich zistenia naznačujú potrebu prehodnotiť údajne neaktívne riftové zóny na svetovej úrovni. Podľa vedcov je teraz kľúčové zistiť, či je spomalený pohyb bez úplného zlyhania zóny bežnou súčasťou evolúcie intrakontinentálnych riftov.
Tektonické sily doslova hýbu svetom
Pohyb tektonických dosiek je nesmierne zložitý proces: tvoria ho vrstvy vzájomne prepojených zlomov a jemných posunov, ktoré sa odohrávajú v časových mierkach miliónov rokov. Pokiaľ ide o zmeny, ktoré by sa mohli dotknúť celej planéty v rámci nenápadného pohybu, tie zrejme neočakávame. Vedci sa zhodujú, že aktivita v tejto zóne nie je dostatočná na to, aby mala na Áziu a Afriku siahodlhý vplyv, napríklad v podobe skorého trhania kontinentov.
Existujú však regióny, kde tektonické sily potichu pripravujú pôdu na dramatickejšie kontinentálne posuny. Najznámejším príkladom je Východoafrický rift, jeden z najrozsiahlejších na svete. Tiahne sa cez Etiópiu, Keňu, Konžskú demokratickú republiku, Ugandu, Rwandu, Burundi, Zambiu, Tanzániu, Malawi a Mozambik.
Viaceré dôkazy naznačujú, že aktivita tohto systému by mohla postupne oddeliť Somálsku tektonickú platňu od väčšej Núbijskej platne. Takýto pohyb by vytvoril medzeru, ktorú by zaplnilo more, a východná Afrika by sa tak oddelila od zvyšku kontinentu. Ide však o proces, ktorý sa uskutoční až o milióny rokov. Takéto pozorovania fascinujú nielen vedcov, ale aj širokú verejnosť: pripomínajú nám, že povrch Zeme nie je večný ani pevný, ale hybný, tvárny a neustále tvorivý.
Nahlásiť chybu v článku