Vedci priniesli varovanie, ktoré znepokojilo aj ich samotných. Jadranské more, kam ročne cestujú dovolenkovať tisíce Slovákov, sa mení tempom, aké nikto nečakal. Hlboké vody sa otepľujú a zasoľujú niekoľkonásobne rýchlejšie, než predpokladali klimatické modely.
„Očakávali sme to až koncom storočia, no deje sa to už dnes,“ zhodujú sa odborníci. Na alarmujúci trend upozornil chorvátsky denník Dnevnik.
Vody sa menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým
Na výskume sa podieľali vedci z chorvátskeho Inštitútu Ruđer Bošković spolu s kolegami z Talianska a zo Slovinska. Zistili, že v posledných desiatich rokoch sa teplota v najhlbších častiach Jadranu zvýšila o 0,8 °C a salinita narástla o 0,2 jednotky. Podľa odborníkov ide o najprudšie zmeny v hlbokých vodách celého Stredomoria.
Doteraz Jadran fungoval ako prirodzený „termostat“. Zo severu prúdila na juh studená voda, ktorá udržiavala stabilitu a okysličovala Stredozemné more. Tento mechanizmus sa však začína meniť. „Je to, akoby sa pokazil termostat v dome. Namiesto rovnováhy posiela do systému stále viac tepla,“ vysvetľuje oceánograf Ivica Vilibić.
Druhy nemajú kam odísť, zostávajú uväznené
Na podobný problém upozorňovala už vlani aj agentúra Nová Čína. Rýchle otepľovanie spôsobuje, že druhy prispôsobené na chladné vody nemajú kam uniknúť. „Na rozdiel od živočíchov na súši, ktoré sa môžu posúvať na sever, morské druhy zostávajú uväznené,“ hovorí Vilibić.
Do Jadranu sa zároveň šíria teplomilné organizmy z východného Stredomoria. Rovnováha ekosystému sa mení a v ohrození je aj oblasť Jabučky kotliny, považovaná za jednu z najcennejších morských lokalít regiónu.
Podľa odborníkov sa dôsledky neobmedzia len na Jadran. Zmeny v prúdení a hustote vody môžu zvýšiť hladinu mora v celom Stredomorí až o tri milimetre ročne a premietnu sa aj do podnebia v Európe.
Prognózy zlyhali, zmeny nastávajú už dnes
Klimatické modely počítali s týmto scenárom až okolo roku 2100. Realita však ukazuje, že sa deje už teraz. „Nejde o pomalý proces, ale o rýchly prechod do stavu, ktorému zatiaľ nerozumieme,“ zdôrazňuje Vilibić. Výskum prebieha v rámci programov Euro-ARGO ERIC, EMSO ERIC a Interreg AdriaClimPlus.
Chorvátski vedci chcú v meraniach pokračovať a vyvíjať presnejšie predpovede. „Príroda nám posiela jasný signál. Našou úlohou je porozumieť mu a pripraviť spoločnosť na zmeny, ktoré prichádzajú,“ uzatvára Vilibić.
Nahlásiť chybu v článku