Vedci mali teórie o tom, čo presne sa stalo. Niektoré vyslovili sebavedomo, iné len potichu šepkali, no odpoveď zostala zahalená tajomstvom. A to nie je všetko. O niekoľko desaťročí neskôr sa do pátrania pustili odborníci v projekte VASCO (Vanishing and Appearing Sources during a Century of Observations). Zistili, že nejde o tri hviezdy, ale že ich je približne sto, ktoré sa stratili z dohľadu za posledných 70 rokov.
Vedci porovnali snímky zhotovené americkým námorným observatóriom od roku 1949 s modernými zábermi z rokov 2010 až 2014. Softvér najprv vyhodnotil približne 150-tisíc potenciálnych zdrojov svetla, ktoré v tomto období zmizli. Ako informuje IFL Science, po sprísnení kritérií a využití ďalších dát zostalo 24-tisíc kandidátov. Tie následne skúmali manuálne – vylúčili poruchy fotoaparátov či iné technické chyby.
Nakoniec ostalo asi 100 skutočných kandidátov. A to je znepokojujúce.
Zrútili sa do čiernej diery, obklopila ich vyspelá civilizácia
Hviezdy totiž – podľa súčasných poznatkov – nemiznú. Zvyknú buď postupne vyhasínať, alebo vybuchnúť (jav známy ako supernova). Stále však zanechajú stopy – žiarenie, ktoré pretrváva dlho po samotnom výbuchu.
Tieto hviezdy však zmizli len tak. Bez dosvitu a vysvetlenia.
Existuje viacero teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť tento zvláštny objav – no každá má trhliny. Jednou z prvých hypotéz bolo, že hviezdy sa nezmenili na supernovy, ale zrútili sa priamo do čiernych dier. Takýto kolaps by ich naozaj mohol „vymazať“ z oblohy. Problémom je, že ide o mimoriadne zriedkavý úkaz – šanca, že by vysvetlil zmiznutie desiatok hviezd naraz, je malá.
Analýza tímu VASCO zvažovala aj to, že ide o supernovy, ktoré sme si nevšimli. Ich analýza však ukázala, že pravdepodobnosť „zmeškanej“ detekcie supernovy je menšia než 1 prípad zo 600 miliónov.
Ďalšia možnosť je gravitačná šošovka – astronomický efekt, keď svetlo z ďalekého zdroja prechádza okolo masívneho objektu (napríklad galaxie), ktorý zakrivuje časopriestor okolo seba. Keď cez túto zakrivenú zónu prechádza svetlo zo vzdialeného zdroja, jeho dráha sa ohne podobne, ako keď prechádza cez sklenenú šošovku. To môže spôsobiť, že zdroj pre pozorovateľa na istý čas zdanlivo „mizne“.
Niektorí vedci tiež zvažujú, či by za zmiznutím nemohli stáť bližšie sa pohybujúce objekty, napríklad asteroidy, ktoré dočasne zakryjú vzdialenú hviezdu. Najodvážnejšia špekulácia sa však týka Dysonovej sféry – hypotetickej megakonštrukcie, ktorou by vyspelá civilizácia obklopila hviezdu, aby využila jej energiu.
Hoci ide o myšlienku zo sci-fi, výskumníci tvrdia, že práve pátranie po vysvetlení miznúcich hviezd by mohlo byť jednou z ciest, ako odhaliť stopy po takejto civilizácii.
„Ak má nejaká oblasť oblohy tendenciu produkovať neočakávane veľa kandidátov v porovnaní s priemerom, môže ísť o ‘horúcu škvrnu’, ktorú sa oplatí skúmať,“ napísal iný tím vo The Astronomical Journal v roku 2019. Následné štúdie však nenašli žiadnych vhodných kandidátov na Dysonove sféry.
Nakoniec nám novšia štúdia poskytla doposiaľ najpresvedčivejšie vysvetlenie. Vedci v nej pozorovali dvojhviezdny systém VFTS 243 a opísali, že život hviezdy nemusí končiť výbuchom – môže jednoducho „zomrieť potichu“.
Vedec Alejandro Vigna-Gómez vysvetľuje: „Kolaps je taký úplný, že nedochádza k žiadnej explózii, nič neuniká a na nočnej oblohe by sme nevideli ani jasnú supernovu. Astronómovia nedávno zaznamenali náhle zmiznutie jasne žiariacich hviezd. Nemôžeme si byť istí, či ide o rovnaký jav, no analýza VFTS 243 nás posunula bližšie k dôveryhodnému vysvetleniu.“
A tak nám nateraz zostáva len fakt, že na oblohe chýba približne sto hviezd – a že hoci niektoré teórie znejú lepšie ako tie ostatné, stále nemáme jasnú odpoveď, prečo.
Nahlásiť chybu v článku