Oslovil vtedajšiu mládež a pýtal sa školákov, ako si predstavujú vzdialenú budúcnosť. Chcel vedieť, kam sa podľa nich pohne svet a ako bude vyzerať na prelome tisícročí. Aby sme tento rozhovor zasadili do kontextu, konal sa v čase prudkého technologického rozmachu. Svet zažíval vesmírne preteky, nástup počítačov a napätie studenej vojny. Na jednej strane tu bola obava, že automatizácia zoberie ľuďom prácu a spôsobí spoločenské otrasy, na druhej strane vládol optimizmus – pocit, že sa ľudstvo nezadržateľne ženie dopredu.
Jedna školáčka vtedy povedala: „V prvom rade, počítače teraz preberú kontrolu. Počítače a automatizácia. A v roku 2000 jednoducho nebude dostatok pracovných miest pre všetkých. Jediné pracovné miesta, ktoré budú, budú vyhradené pre ľudí s vysokým IQ, ktorí vedia pracovať s počítačmi a podobnými technológiami. Ostatní ľudia jednoducho nebudú mať prácu, pretože nebudú mať možnosti.“
Táto veta dnes znie až nepríjemne prorocky. Náhrada ľudskej pracovnej sily strojmi a umelou inteligenciou je dnes jednou z najdiskutovanejších tém na planéte. Ako informoval MailOnline, opäť sa vraciame k technologickej úzkosti – k rovnakému pocitu, ktorý deti cítili pred vyše polstoročím.
Atómová vojna, klimatická kríza a málo priestoru pre život
Silnou témou v rozhovoroch bola aj hrozba atómovej vojny, ktorá deti 60. rokov veľmi trápila. „Myslím si, že všade okolo budú padať atómové bomby,“ povedal jeden školák. „Nedá sa to zastaviť. Čím viac ľudí ich bude mať, tým väčšia šanca je, že ich raz niekto použije,“ dodala spolužiačka.
Iný chlapec hovoril ešte priamočiarejšie: „Nejaký blázon dostane nápad jednoducho vyhodiť svet do vzduchu.“
Hádam najprekvapivejšie však je, že deti dokázali predpovedať aj klimatickú krízu – v čase, keď to ešte vôbec nebola verejná téma. Spomínali aj ďalšie hrozby: nekontrolovaný turizmus či negatívny vplyv industrializácie.
„Myslím si, že časti krajiny sa vyčlenia výlučne na rekreáciu a budú tu rozsiahle zastavané oblasti. A myslím si, že pravdepodobne to bude naozaj veľmi škaredé,“ povedal jeden žiak. Iný dodal: „Všetky Sputniky a všetko, čo stúpa hore, narúša počasie a myslím si, že to skončí tak, že more stúpne a pokryje časti Anglicka a zostanú len ostrovy.“
Sputnik síce za stúpajúcu hladinu morí naozaj nemôže, no už samotná predstava, že sa more rozleje ponad pevninu, je v súčasnosti až desivo aktuálna.
V ich víziách nechýbalo ani preľudnenie a dosahy urbanizácie. „Ľudia nebudú môcť bývať v bežných domoch, pretože tie zaberajú príliš veľa miesta,“ vysvetľovala jedna školáčka. „Budú musieť žiť v bytoch, natlačení jeden na druhom. Domy budú veľmi malé a všetko bude veľmi stiesnené.“
Iná školáčka hovorí: „Myslím si, že to bude ohromná nuda. Všetko bude na jedno kopyto – rovnako vyzerajúci ľudia, rovnako vyzerajúce veci.“
A nakoniec, jeden zo školákov dodáva: „Ľudia budú vnímaní viac ako štatistika než skutočné osoby.“
Takto zneli predstavy detí zo 60. rokov. A hoci niektoré boli vedecky nepresné, mnohé z nich sú dnes až nepríjemne blízke našej realite.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku