Parazitológovia zo Slovenskej akadémie vied mapujú v jazerách rozšírenie vtáčích schistozóm, ktoré sú pôvodcami cerkáriovej dermatitídy, nazývanej tiež „plavecký svrab“.
Ide o kožnú reakciu na larvy motolíc, ktoré sa vyvíjajú v telách vodných mäkkýšov a pri plávaní sa náhodne dostanú do kože človeka. Prejavuje sa svrbením a vyrážkami. Cerkárie sa vo vysokých počtoch uvoľňujú zo sladkovodných slimákov a určitý čas prežívajú vo vodnom prostredí. V okolitých krajinách je rozšírenie vtáčích schistozóm pomerne dobre zmapované, ale zo Slovenska máme minimum informácií.
Výskyt druhu potvrdili na dvoch lokalitách
„V našom laboratóriu sme zatiaľ v rámci riešenia tejto problematiky potvrdili výskyt druhu Trichobilharzia franki na dvoch lokalitách – prírodné kúpalisko Jazero v Košiciach a VN Stará Myjava, kde boli zaznamenané aj prípady cerkáriovej dermatitídy. Prieskum vykonávame jednak štandardnou metódou vyšetrenia vodných slimákov na prítomnosť larválnych štádií motolíc, ale tiež genetickými metódami detekcie parazitárnej DNA v environmentálnych vzorkách vody. Týmto spôsobom sme zaznamenali prítomnosť T. franki aj na ďalších rekreačne využívaných lokalitách na Slovensku,“ povedal Daniel Barčák z Laboratória ichtyoparazitológie Parazitologického ústavu SAV.
Hostiteľmi vtáčích schistozómov sú vodné vtáky, avšak larvy sú schopné preniknúť aj kožou človeka a spôsobiť nepríjemnú alergickú reakciu prejavujúcu sa svrbiacimi vyrážkami.
Hoci nejde o život ohrozujúce ochorenie, svrbenie môže byť veľmi intenzívne a pretrvávať aj niekoľko dní. Výskyt cerkáriovej dermatitídy má zároveň negatívny vplyv na návštevnosť prírodných kúpalísk a s tým spojený cestovný ruch.
„Keďže účinné preventívne opatrenia nie sú známe, jedinou možnosťou ako sa ochoreniu vyhnúť, je nenavštevovať miesta s výskytom týchto parazitov,“ doplnil Barčák.
Nahlásiť chybu v článku