Už o pár dní zažijeme okamih, ktorý neoznačuje len začiatok astronomického leta, ale aj návrat svetla, života a energie. Letný slnovrat sa totiž spája nielen s fyzikálnym javom, ale aj s dávnymi rituálmi, vierou v magickú moc prírody a úctou k cyklom Zeme.
Ako informuje portál iMeteo, letný slnovrat nastane tento rok v sobotu 21. júna presne o 4.42 hod. V tomto čase sa severný pól nakloní k Slnku najviac z celého roka a jeho svetlo dopadne kolmo na obratník Raka. Výsledkom bude najdlhší deň a najkratšia noc, aké v roku zažijeme.
Slnečné svetlo vydrží viac než 16 hodín
V Bratislave vyjde slnko o 4.51 a zapadne o 20.55. Deň za vidna tak bude trvať 16 hodín a 4 minúty. Ešte o niečo dlhší deň zažijú obyvatelia Košíc. Slnko tam vyjde už o 4.32 a zapadne o 20.41, teda celkovo 16 hodín a 9 minút svetla.
Po tomto dni sa síce dni začnú skracovať, no spočiatku pôjde len o nepatrné rozdiely, ktoré si človek takmer nevšimne. Na severe Európy, za polárnym kruhom, slnko v tomto období nezapadá vôbec. Nastáva takzvaný polárny deň, ktorý vrcholí práve v čase letného slnovratu.
Oslava prírody, slnka a tajomnej noci
Letný slnovrat mal v minulosti mimoriadny význam. Pre predkresťanské kultúry, ako boli Slovania, Kelti či germánske kmene, išlo o magický okamih. Verili, že počas tejto noci sa otvárajú brány medzi svetmi, bylinky získavajú nadprirodzenú moc a zrodí sa nový životný cyklus. V mnohých krajinách sa tento deň dodnes oslavuje.
Azda najikonickejším miestom je anglický Stonehenge, megalitická stavba, ktorej kamene sú usporiadané presne tak, aby počas východu slnka na letný slnovrat vytvorili magickú líniu svetla. Každoročne sa tam v túto chvíľu stretávajú tisíce ľudí, ktorí ju vítajú tancom, spevom či tichým rozjímaním. Letný slnovrat je výnimočný nielen astronomicky, ale aj symbolicky. Je to čas, keď sa môžeme vedome zastaviť, nadýchnuť a využiť silu svetla, ktoré je v tento deň na vrchole.
Nahlásiť chybu v článku