O tipoch, ako môžete dosiahnuť vysoký vek aj vy, sa rozpísal odborník na dlhovekosť Bradley Elliott, ktorý prednáša na Westminsterskej univerzite.
V článku pre portál The Conversation uvádza, že životný štýl ľudí ako Ethel Caterhamová často veľa nepovie o skutočnom tajomstve dlhovekosti. V prípade takýchto jednotlivcov ide „častejšie o výnimky než o pravidlo,“ konštatuje.
O dlhovekosti nám viac prezradia štúdie, ktoré sa venovali témam, akými sú predčasná smrť či predlžovanie života.
Vyhýbajte sa sedeniu a jedzte tieto potraviny
Elliott na úvod zdôrazňuje význam pravidelnej fyzickej aktivity. Už 75 minút rýchlej chôdze týždenne podľa štúdie, na ktorú sa odvoláva, dokáže predĺžiť priemernú dĺžku života o približne dva roky. Zároveň však upozorňuje, že ani niekoľkotýždňová snaha o pohyb nedokáže vyvážiť dlhodobo sedavý životný štýl. Kľúčom je podľa neho vyhýbať sa celodennému sedeniu, ktoré má preukázateľné prepojenie s predčasným úmrtím.
Ak pracujete v kancelárii a jeho slová vás práve vystrašili, ponúka aj praktické tipy. Ľuďom so sedavým zamestnaním radí vstať a krátko sa poprechádzať ideálne každých 30 minút. Rovnako odporúča dochádzať do práce pešo alebo na bicykli, prípadne aspoň stáť počas cesty v hromadnej doprave namiesto sedenia. Ľuďom so sedavým zamestnaním odporúča zaradiť do každého dňa aspoň 30 minút nenáročného pohybu.
Jeho druhé odporúčanie vychádza z rozsiahlej štúdie, pri ktorej vedci sledovali stravovacie návyky 100-tisíc ľudí počas 30 rokov. Zistili, že tí, ktorí sa dožili sedemdesiatky bez chronických ochorení, mali vo svojej strave spravidla viac ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, orechov a strukovín.
Naopak, konzumovali menej transtukov, červeného a spracovaného mäsa, vyprážaných a sladkých jedál. „Dôležité je, že táto štúdia nehovorí, že musíte byť vegán alebo úplne vylúčiť červené mäso — identifikuje len trendy, ktoré súvisia so zdravým starnutím,“ upozorňuje Elliott.
Vedci sa v súčasnosti zaoberajú aj tým, akú úlohu zohráva to, koľko a kedy jeme. „Výskum kalorického obmedzenia a prerušovaného hladovania zvierat ukázal, že oba prístupy môžu predĺžiť životnosť. Naša predbežná práca s ľuďmi naznačuje, že trojtýždňová hladovka môže spôsobiť podobné pozitívne metabolické zmeny ako tie, ktoré sme pozorovali pri dlhovekých zvieratách. Na potvrdenie vplyvu na ľudské zdravie a dĺžku života sú však potrebné rozsiahlejšie a dlhodobejšie štúdie,“ dodáva.
Nepodceňujte pravidelný spánok, spoločnosť a genetiku
Pokiaľ ide o spánok, dnes je takmer nemožné stanoviť jednotné odporúčanie pre počet hodín. Hoci sa najčastejšie uvádza rozsah 7 až 9 hodín, podľa Elliotta je dôležitejšie sústrediť sa na pravidelnosť. Odkazuje na štúdiu, ktorá preukázala, že nepravidelný spánkový režim zvyšuje riziko predčasného úmrtia až o 50 % v porovnaní s ľuďmi, ktorí spia pravidelne.
Na záver odborník pripomína, že pre dlhovekosť je kľúčová aj psychická odolnosť voči stresu, silné sociálne väzby a aktívna účasť na spoločenských aktivitách. Tie totiž významne prispievajú k lepšiemu zdraviu a dlhšiemu životu. Elliott zároveň upozorňuje, že hoci dlhovekosť je na 20 až 40 % percent vecou genetiky, rozhodujúcim faktorom zostáva životný štýl.
„Ak chcete maximalizovať svoje šance na dlhý a zdravý život, zamerajte sa na každodenný pohyb, vyváženú stravu, kvalitný spánok a udržiavanie nízkej úrovne stresu,“ uzatvára.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku