Často sa stáva, že meteorológovia informujú o tom, že na Slovensko sa dostáva prach zo Sahary. Azda najviac sa z neho tešia majitelia autoumyvární, ktorí môžu nasledujúce dni očakávať nápor. Saharský prach je ale cenný aj pre poľnohospodárov, keďže so sebou nesie aj živiny a pôsobí tak ako prirodzené hnojivo. No v saharskom prachu sa nachádza aj smutný a v niečom tiež desivý odkaz studenej vojny.
Ako to už býva, ani niečo také obyčajné ako je prach zo Sahary, neobišli konšpirácie. Dokonca aj také, ktoré tvrdia, že saharský prach na nás sypú z lietadiel a obsahuje bližšie nešpecifikované chemikálie, alebo že to dokonca nie je prach, ale tzv. chemtrails. Viac o týchto špekuláciách si môžete prečítať v článku z minulého roka, kde sme aj skúšali, či je saharský prach naozaj magnetický, keďže videá s týmto „pokusom“ boli svojho času na internete veľmi populárne.
Prach a jadrové zbrane
Aby sme sa ale vrátili k samotnej podstate článku, tak je dobré poznamenať, že saharský prach nesie v sebe stopy rádioaktívnych prvkov, ktoré pochádzajú z jadrových testov počas studenej vojny. Vedci v novej štúdii publikovanej v časopise Science Advances testovali vzorky saharského prachu pochádzajúceho pôvodne z Alžírska, ktorý odobrali z viacerých miest v Európe. Po jeho preskúmaní v ňom objavili stopy rádioaktívnych izotopov a snažili sa pochopiť, ako sa tam dostali.
Ako píšu vedci v tlačovej správe k štúdií, Francúzsko v 60. rokoch 20. storočia odpálilo 17 atómových bômb v alžírskej Sahare. V tom čase totiž bola táto krajina pod ich koloniálnym vplyvom. Ako poznamenáva portál IFL Science s odvolaním sa na DW, tak tieto testy nejakým spôsobom zasiahli až 60-tisíc Alžírčanov, aj keď konzervatívne odhady Francúzska hovoria „len“ o 27-tisíc.
Vedci v štúdii skúmali saharský prach z marca 2022 a zistili, že rádioaktívne izotopy v prachu síce pochádzajú z jadrových testov, avšak nie z tých francúzskych, ale z testov vykonávaných USA a Sovietskym zväzom.
Znie to zvláštne, najmä preto, lebo tieto mocnosti jadrové skúšky na Sahare nevykonávali. Dôvodom ale je, že USA aj Sovietsky zväz počas studenej vojny urobili toľko jadrových testov (viac než 1700 testov), že spád z nich je doteraz zistiteľný aj v saharskom prachu.
„Detonačná sila francúzskych testov bola len 0,02 % z celkovej detonačnej sily USA a Sovietskeho zväzu počas rokov 1950 až 1970. Veľká časť týchto testov sa vykonala v rovnakej zemepisnej šírke ako je Sahara, pričom rádioaktívne častice dokázali vystúpiť až do výšky 8 kilometrov,“ povedal vedúci autor štúdie Xu-Yang pre vedecký portál IFL Science.
Tím vedcov odobral 53 vzoriek saharského prachu v Európe a zistili, že pomer plutónia nezodpovedal pomerom z francúzskych testov, ale zhodoval sa práve s testami, ktoré robil Sovietsky zväz či USA. Rovnaký záver podporuje aj analýza cézia.
Nebojte sa
Úroveň radiácie saharského prachu je zanedbateľná a prakticky nemerateľná a úroveň žiarenia je hlboko pod stanovenými bezpečnostnými normami Európskej únie. Saharského prachu sa tak naozaj netreba báť s ohľadom na rádionuklidy. Môže byť ale nepríjemný najmä pre astmatikov či ľudí s dýchacími problémami, keďže jemné prachové častice v tomto prípade predstavujú znečistenie vzduchu a zhoršenie jeho kvality.
Nahlásiť chybu v článku