Nedokončil ani základnú školu, no aj napriek tomu sa stal svetoznámym fyzikom. Fakty o Michaeovi Faradayovi

Michael Faraday sa svetoznámym fyzikom stal aj napriek tomu, že nemal matematické vzdelanie. V jeho diele sa prakticky nevyskytuje matematická rovnica a sám sa skôr nazýval filozofom ako fyzikom či chemikom. K svojim nespochybniteľným vedeckým objavom sa dopracoval predovšetkým prostredníctvom intuície a experimentov, ktoré vykonával sám bez pomoci asistentov.

Narodil sa 22. septembra 1791 v britskom Newingtone v rodine kováča Jamesa Faradaya, ktorý v dôsledku choroby nemohol naplno vykonávať svoje remeslo, čo sa odzrkadlilo na hmotnej núdzi rodiny. Chudoba rodiny spôsobila, že mladý Faraday nedokončil ani základnú školu a od trinástich rokov pracoval pre kníhkupca a kníhtlačiara Georga Ribaua. Ten mal pochopenie pre Faradayov záujem o prírodné vedy. Svoju náklonnosť prejavil aj tým, že Faradaya zadarmo na sedem rokov prijal vo svojej dielni za učňa. Počas tohto obdobia Faraday veľkým úsilím doháňal zameškané vzdelanie v oblasti prírodných vied.

Po siedmich rokoch dostal výučný list, ale už vedel, že jeho život nebude spojený s výrobou, respektíve tlačením kníh, ale s vedou. Zozbieral všetku svoju mladícku odvahu a napísal list svojmu veľkému vedeckému vzoru, britskému chemikovi a zakladateľovi elektrochémie Humphry Davymu. Jeho odvaha sa mu oplatila a v marci 1813 sa stal asistentom slávneho vedca. Práve v Davyho laboratóriu sa Faraday vypracoval na skvelého experimentátora. V roku 1831 objavil elektromagnetickú indukciu, o tri roky neskôr jav vlastnej indukcie a zákony o elektrolýze. Zaviedol pojem elektrického a magnetického poľa a pojem siločiar. Je po ňom pomenovaná jednotka elektrickej kapacity farad (F).

V oblasti chémie objavil napríklad benzén a zlúčeniny chlóru a uhlíka. Popísal tiež jav skvapalňovania plynov.

Faraday bol aj výborným prednášateľom a popularizátorom prírodných vied. V roku 1826 začal na pôde britského Kráľovského inštitútu (Royal institution) organizovať pravidelné piatkové večerné dišputy (Friday Evening Discourses) a v tom istom roku aj Vianočné lekcie (Christmas Lectures) pre mládež, čím položil základy vyučovania vedy. Vianočné lekcie viedli po ňom mnohí významní vedci, ich kontinuita bola prerušená iba v období druhej svetovej vojny.

Od roku 1840 začal Michael Faraday chorľavieť a musel upustiť od vedeckých výskumov. Zomrel 25. augusta 1867 vo veku 76 rokov v britskom Hampton Court v Middlesexe.

TASR