Vianočné rozprávky majú v sebe skryté posolstvo, ktoré sa rodičom nebude páčiť. Psychologička radí, na čo si dať pozor

K Vianociam neodmysliteľne patrí maratón klasických i novších rozprávok. Krasomila, známa ako pyšná princezná, Maruška, zo Soľ nad zlato, či Večernica v podaní Libuše Šafránkovej. Všetky tieto vznešené dámy očaria svojou krásou každé Vianoce a zbožňujú ich všetky generácie. Potom sú tu však rozprávky, ktoré v sebe skrývajú viac než čarovný príbeh. 

Nech si nájdete akúkoľvek definíciu rozprávky, bude zahŕňať kľúčový bod, ktorý nesmie chýbať v žiadnom takomto príbehu, či už je knižný alebo filmový. V každej rozprávke totiž musí dobro zvíťaziť nad zlom, čím dieťaťu prinesie ponaučenie a okrem toho, že sa pri pozeraní zabáva, zároveň sa učí.

Ak sa však zameriate na to, kto je v týchto tradičných sviatočných rozprávkach väčšinou zápornou postavou, zistíte, že sa tu môže skrývať posolstvo, ktoré pre deti nie je až také vhodné.

Vždy sú zápornými postavami

Keď sa povie Perinbaba, Mrázik a Tri oriešky pre Popolušku, viete hneď povedať, aká vec ich spája? Samozrejme, sú to rokmi osvedčené rozprávkové príbehy, ktoré televízie zvyknú nasadzovať v hlavnom vysielacom čase, keďže vedia, že práve táto trojica patrí ku klasikám, ktoré si nenechajú ujsť v žiadnej domácnosti. To však nie je to jediné, čo majú spoločné.

V Perinbabe je to Dora, v Mrázikovi Marfuša a v Troch orieškoch pre Popolušku opäť Dora. Okrem rozmaznaných nevlastných sestier, ktoré ich berú skôr za osobné slúžky ako za súrodenca, samozrejme, nechýbajú ani zlé macochy. Milé mamy v týchto rozprávkach zomierajú a v momente, ako si otec nájde druhú ženu, začína pre Alžbetku, Nastenku i Popolušku peklo.

Ponúka sa tak otázka, či ukazovať nevlastnú rodinu ako práve to zlo, ktoré musí byť v rozprávkach porazené, je pre detského diváka najvhodnejšie. Namiesto ďalších úvah sme sa rozhodli opýtať sa na názor odborníčky.

Vplyv na deti podľa psychologičky