Japonsko vládne trhu s luxusným ovocím, pričom aj to neluxusné je v krajine s príplatkom. Pre Slovákov, ktorí považujú jabĺčka či pomaranče za bežné produkty v kuchyni, je predstava ovocnej exkluzivity ako moderný sci-fi film.
Pokiaľ sa však začneme tejto téme trochu venovať, na konci nás veľmi neprekvapí, prečo ovocie bolo, je, a pravdepodobne aj naďalej bude v krajine čímsi, čo je exkluzívne, výnimočné a nekaždodenné.
Ovocie ako dar
V krajine, ktorá vzišla z národa pestujúceho ryžu, zeleninu a sóju, ktorú si dopĺňali kvalitnými rybami, bola sladká vláknina vysoko váženým tovarom.
Až do dnešného dňa sa ovocie považuje za dar vhodný pre rôzne príležitosti. Ako píše portál Tokyo Weekender, ovocie je napríklad výbornou voľbou pre dar temiyage, ktorý sa dáva ako malá pozornosť pri návšteve (domu, kancelárie, či iného miesta). Ako opisuje portál, kazivosť ovocia sa účinne postará o obavu, že návštevník by darom priniesol nežiaduci neporiadok do domácnosti.
Japonsko vládne trhu s luxusným ovocím
Portál Tempo v zozname 10 najdrahších ovocí na svete uviedol až 8 druhov, ktoré boli kultivované a pestované práve na jednom z japonských ostrovov. V tomto zozname sa objavil napríklad melón Yubari z ostrova Hokkaido. Luxusné ovocie sa v roku 2008 vydražilo za 30-tisíc dolárov a jeho bežná cena je približne 220 dolárov.
Na kultivovanom ovocí sa prejavuje japonský cit vo svojej najjemnejšej forme. Podobne ako v tradičnom sume, vo zvukovom haiku, či v kaligrafii, nároky na tvar a formu sú pre hocijaký iný národ takmer nedosiahnuteľné.
Mnoho týchto druhov sa tak dnes kultivuje len na určitom území, pričom sa zachovávajú veľmi prísne nároky na zber. Dosiahnuť musia perfektný tvar, dokonalú farbu, a musia chutiť ako unikátna hra chutí, pri ktorej nás nesmie vyrušiť akákoľvek zložka, ktorá do predstavy o bezchybnosti nepatrí.
Len 20 percent rozlohy Japonska je vhodných na kultiváciu, väčšinu pôdy zaberajú ryžové polia
Moderné poľnohospodárstvo v krajine dáva ovociu veľmi málo priestoru, ktorý je však zužitkovaný najviac, ako sa dá. Ako píše portál Statista, len 20 percent rozlohy ostrovného štátu je vhodných na pestovanie, pričom väčšinu z tohto priestoru (podľa Tokyo Weekender viac ako 85 percent) zaberajú ryžové polia.
Zároveň zákony v krajine dávali rozbehnutiu korporátneho farmárčenia veľmi málo priestoru. Ako píše East Asia Forum, podľa zákona z obdobia po druhej svetovej vojne, musia jednotliví farmári obrábanú pôdu vlastniť.
„Zatiaľ čo bol zákon zmenený a doplnený v roku 2009, aby umožnil spoločnostiam prenajímať si poľnohospodársku pôdu, zákon im neumožňoval vlastniť pôdu a nedokázal podnietiť nováčikov, aby vstupovali do poľnohospodárskeho odvetvia,“ píše článok.
Starnutie poľnohospodárskej populácie síce povzbudzuje vládu k tomu, aby podnikla početné reformácie, podľa slov portálu však krajinu stále čaká dlhá cesta k cieľu skutočne produktívneho poľnohospodárstva.
Každodenný prídel i bez tučnej peňaženky
Nemusíte sa však báť, pokiaľ by ste išli na dovolenku do Japonska, ovocie si užijete aj bez tučnej peňaženky.
„Zdá sa mi, že ovocie a zelenina sú (v Japonsku) drahšie ako v Austrálii, Spojených štátoch, či vo Veľkej Británii, ale nie do tej miery, že by sa nedali kúpiť alebo skonzumovať bez toho, aby sme šaleli, pokiaľ nedojeme banán. Ovocie chutí oveľa lepšie, takže mám pocit, že mierne zvýšená cena stojí za to,“ odpovedá portál Tokyo Chapter.
Ako však dodáva, luxusný trh s ovocím, jeho vysoké štandardy a darčekové verzie, sú taktiež jednou zo skutočných podôb krajiny.
Exkluzivita japonského ovocia bude s veľkou pravdepodobnosťou naďalej v krajine prechovávaná. Je odrazom historického a kultúrneho podpisu krajiny, pričom dokazuje, že perfekcionizmus a opatrnosť sú hlavným receptom pre vytvorenie pocitu luxusu z každodennosti.
Najnovšie články
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku