Morský ľad v okolí Antarktídy dosiahol tento rok najmenšiu maximálnu rozlohu od začiatku meraní v roku 1979. Vyplýva to z predbežnej analýzy satelitných údajov, ktorú v pondelok zverejnilo americké Národné centrum údajov o snehu a ľade (NSIDC), informuje TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.
správy od nás budete mať ako prví.
Maximálna rozloha antarktického ľadu tento rok dosiahla plochu iba 16,96 milióna štvorcových kilometrov; tento údaj sa vzťahuje k 10. septembru. Je to približne o 1,03 milióna kilometrov menej ako predchádzajúci najnižší údaj z roku 1986.
Ľad ubudol na celom kontinente
Antarktický morský ľad dosahuje maximálnu rozlohu počas chladných zimných mesiacov. Vzhľadom na nástup jari na južnej sa rozloha ľadu sa už tento rok zrejme nezväčší. „Ide o rekordne nízku rozlohu antarktického ľadu, ubudlo ho takmer na celom kontinente, nie iba na jednom mieste“ konštatoval Walt Meier z NSIDC.
Vedci z NSIDC tento rok zaznamenali aj najmenšiu rozlohu antarktického ľadovej pokrývky na vrchole leta, keď mala iba 1,79 milióna kilometrov štvorcových. Ľadu je tento rok málo aj na opačnej strane sveta, v Arktíde, kde sa práve končí leto. Rozloha ľadu tam dosiahla iba 4,23 milióna kilometrov štvorcových. Ide o šiestu najnižšiu hodnotu za posledných 45 rokov.
Rozloha antarktického morského ľadu bola po niekoľko desaťročí stabilná, istý čas dokonca stúpala, od augusta 2016 sa však rapídne zmenšuje. Vedci diskutujú o príčine tohto stavu, pričom niektorí odmietajú spojenie medzi globálnym otepľovaním a zmenšovaním rozlohy morského ľadu. Dôvodom sú nepresné predpovede modelov v minulosti. „Niektorí vedci sa obávajú, že pokles rozlohy by mohol súvisieť s otepľovaním hornej vrstvy oceánu,“ dodáva NSIDC.
Topenie morského ľadu nemá bezprostredný vplyv na hladiny morí, pretože vzniká zmrznutím morskej vody. Zmenšovanie ľadovej pokrývky však môže urýchliť otepľovanie planéty, pretože biela ľadová plocha odráža viac slnečného žiarenia ako tmavšia oceánska voda.
Ústup morského ľadu zároveň obnažuje pobrežie Antarktídy. To je viac vystavené pôsobeniu morských vĺn, ktoré môžu spôsobiť eróziu pevninského ľadu tvoreného sladkou vodou. Ak by došlo k roztopeniu pevninského ľadu, spôsobilo by to katastrofické zvýšenie morskej hladiny. Vlny dorážajúce na pobrežie by tam však mohli naniesť vrstvu sedimentov, čo by čiastočne oddialilo hrozbu stúpania hladiny oceánov, uzatvára NSIDC.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Nahlásiť chybu v článku