O alkohole sa hovorí, že je metlou ľudstva a, samozrejme, netreba to s ním preháňať. Podľa odborníkov však v primeranej miere môže byť užitočný a chrániť človeka pred srdcovocievnymi ochoreniami.
Chráni pred srdcovocievnymi ochoreniami
Ako informuje web Mail Online, z výskumu vyplýva, že príležitostné pitie znižuje stres, ktorý z dlhodobého hľadiska súvisí so zvýšeným rizikom infarktu a mŕtvice. Ženám, ktoré vypijú maximálne jeden alkoholický nápoj denne a mužom, ktorí skonzumujú maximálne dva nápoje, hrozí nižšie riziko kardiovaskulárnych problémov ako ľuďom, ktorí pili viac, alebo boli úplní abstinenti.
Aj keď predchádzajúce výskumy naznačili, že alkohol môže mať ochranný účinok, vedci si po prvýkrát myslia, že sa im podarilo odhaliť fyziologickú príčinu. Zistili, že pravidelné pitie malého množstva alkoholu vedie k dlhodobej redukcii signalizácie stresu v mozgu. Tá sa spája so zvýšeným rizikom srdcového infarktu a mozgovej príhody.
Odborníci dúfajú, že sa im podarí vyvinúť liečebné postupy, ktoré budú kopírovať ochranné účinky alkoholu bez jeho nepriaznivých účinkov ako sú rakovina, cukrovka a obezita. Výskumníci skúmali údaje týkajúce sa viac ako 50 000 Američanov. Predtým skúmali skeny mozgu 754 ľudí, ktoré boli primárne zhotovené za účelom sledovania rakoviny.
Neznamená to, že dávajú alkoholu zelenú
Vyšetrenie mozgu ukázalo, že tí, ktorí pijú malé množstvá alkoholu, majú zníženú stresovú signalizáciu v amygdale, teda v oblasti mozgu spojenej so stresovými reakciami. Keď sa výskumníci pozreli na históriu kardiovaskulárnych príhod týchto osôb, zistili, že u ľudí, ktorí pijú mierne až stredne často lekári zaznamenali menej infarktov a mozgových príhod.
Hoci je už dlho známe, že alkohol znižuje reaktivitu amygdaly na ohrozujúce podnety, táto štúdia je prvá, ktorá poukazuje na jeho dlhodobejšie neurobiologické účinky. Keď je amygdala príliš bdelá, zvyšuje sa aktivita sympatického nervového systému. Následkom toho sa zvyšuje krvný tlak a srdcová frekvencia a spúšťajú sa zápalové procesy.
Ak je stres chronický, výsledkom je hypertenzia, zvýšený zápal a značné riziko obezity, cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení. Tento účinok bol obzvlášť výrazný u ľudí, ktorí sú náchylní na chronicky vyššiu stresovú reakciu. Mierne pitie alkoholu bolo spojené s takmer dvojnásobným ochranným účinkom u osôb s anamnézou úzkosti v porovnaní s ostatnými.
Účinok alkoholu bol však negatívny v prípadoch, ak ľudia prekročili vyššie spomínané množstvá. Samozrejme, zistenia neznamenajú, že vedci dávajú konzumácii alkoholu zelenú. Akékoľvek množstvo totiž súvisí so zvýšeným rizikom vzniku množstva ďalších problémov, vrátane rakoviny.
Nahlásiť chybu v článku