Pred budovu CIA bola v roku 1990 umiestnená socha s pomenovaním Kryptos. Mohlo by sa zdať, že je na nej len zhluk náhodných znakov. Obsahuje však 4 zašifrované odkazy, jeden z nich sa ľudia márne pokúšajú rozlúštiť už vyše 30 rokov.
Socha ukrýva 4 šifry
Ako informuje web All That Is Interesting, autorom Kryptosu je sochár Jim Sanborn. Na prvý pohľad je to zvlnený kus kovu s 1 800 náhodnými znakmi. Avšak znaky vôbec nie sú usporiadané náhodne, tvoria totiž šifry. Tri z nich sa od inštalácie diela podarilo rozlúštiť, tá štvrtá ostáva záhadou do dnešného dňa.
Napriek tomu, že tri šifry sa podarilo rozlúštiť, mnohí stále uvažujú nad významom a účelom sochy. Čo sa štvrtej šifry týka, Sanborn poskytol v posledných rokoch niekoľko indícií, čo by štvrtá pasáž Kryptosu mohla znamenať, no nikto nedokázal túto hádanku úspešne vyriešiť ani s jeho pomocou.
Sanborn vytvoril správy vyobrazené na Kryptose sám (so systémom mu pomáhal bývalý kryptograf CIA Edward Scheidt) a po umiestnení sochy mali riešenie šifrovaných správ v rukách len Sanborn a bývalý riaditeľ CIA William H. Webster. Pre Los Angeles Times sa autor diela vyjadril, že mu je jasné, že každý by chcel vedieť riešenie. Niektorí ľudia si Kryptos fotia, iní ho dlho skúmajú z každého uhla, ďalší si ho kopírujú ceruzkou na papier.
Znervózňuje aj agentov CIA
Kryptos znervózňuje dokonca aj agentov CIA, ktorí šifru poslali aj do NSA (Národná bezpečnostná agentúra). Sanborn dodáva, že niektoré šifry je možné rozlúštiť v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov, iné sa bez Websterových vedomostí nepodarí rozlúsknuť hádam nikdy.
Po tom, ako bola socha osadená, trvalo 8 rokov, kým sa ozval prvý odvážlivec s tvrdením, že časť šifier rozlúštil. V roku 1998 zvolal fyzik CIA David Stein stretnutie, na ktorom oznámil, že vyriešil prvé tri pasáže záhadného posolstva sochy. Približne v tom istom čase počítačový vedec Jim Gillogly vytvoril počítačové programy na rozlúštenie kódu, ktorý sa skladá z klasických šifier a niekoľkých zvláštnych pravopisných chýb a dodatočných znakov, ktoré Sanborn zámerne ponechal, aby pomýlil lúštiteľov kódov, píše The Smithsonian Magazine.
Takto znejú prvé tri pasáže
Prvá pasáž z Kryptosu znie: „Medzi jemným tieňovaním a neprítomnosťou svetla sa nachádza nuansa inklúzie.“
Druhá pasáž je dlhšia a komplikovanejšia:
„Bolo to úplne neviditeľné Ako je to možné? Použili magnetické pole Zeme X
Informácie boli zhromaždené a prenesené pod zemou na neznáme miesto X
Vie o tom Langley? Mali by Je to tam niekde pochované X
Kto pozná presné miesto? Iba WW Toto bola jeho posledná správa X
Tridsaťosem stupňov päťdesiat sedem minút šesť celých päť sekúnd severne
Sedemdesiat sedem stupňov osem minút štyridsať štyri sekundy západne X
Druhá vrstva“
WW v tejto pasáži odkazuje na Webstera.
Tretia pasáž znie nasledovne:
„Pomaly, zúfalo pomaly som odstránil zvyšky trosiek z priechodu, ktoré zaťažovali spodnú časť dverí, trasúcimi sa rukami som urobil malú škáru v ľavom hornom rohu a potom som trochu rozšíril otvor, vložil som sviečku a nahliadol dovnútra. Horúci vzduch unikajúci z komory spôsobil, že plameň sa rozblikal, ale v súčasnosti sa z oparu vynorili detaily miestnosti.
Vidíš niečo? q“
Sanborn priznal, že nečakal, že rozlúštenie bude trvať tak dlho. Veril, že poslednú šifru sa podarí vyriešiť najneskôr do 10 rokov. Teraz si však 77-ročný umelec myslí, že ho šifra možno prežije. V istom momente dokonca zvažoval, že riešenie vydraží a peniaze venuje na výskum klímy. Sanborn sa ale napokon rozhodol vyčkávať ďalej a dodáva, že vyriešením poslednej šifry záhada nebude ani náhodou uzavretá.
Nahlásiť chybu v článku