Oblasť mesta Pripiať sa po havárii v neďalekej elektrárni Černobyľ stala kvôli unikajúcej radiácii neobývateľnou. To však platí len pre ľudí, keďže rastlinám či zvieratám sa tam darí pomerne dobre. Vplyv radiácie tam zapríčinil viaceré zmeny, pričom jednou z nich je podľa Science Alert zmena psej genetiky.
správy od nás budete mať ako prví.
Deň 26. apríl 1986 zmenil svetové dejiny. Došlo totiž k výbuchu v jadrovej elektrárni Černobyľ, pričom následky nehody boli devastačné. Ľudia z neďalekého mesta Pripiať, ktorí pracovali prevažne v elektrárni, boli nútení zo sekundy na sekundu opustiť svoj domov a utekať preč od zákernej a smrteľnej radiácie.
V opustených príbytkoch nechali všetko od cenností, hračiek, nábytku až po domáce zvieratá. Práve to, že oblasť opustili všetci ľudia, zapríčinilo podľa Science Alert to, že v okolí sa začalo enormne dobre dariť voľne žijúcim živočíchom. Vlci, divé kone, vtáky, bizóny, losy, žaby a psy sa potulujú medzi rozpadajúcimi sa betónovými budovami a okolitými lesmi miesta, ktoré je dnes v podstate jednou z najväčších európskych prírodných rezervácií.
Vzorky odoberali 2 roky
Takmer po 40 rokoch od nehody tam už nenájdete žiadneho z domácich miláčikov, no po okolí pobehujú stovky divých psov, pričom väčšina z nich sú z populácie tých, ktoré žili priamo v elektrárni, respektíve v perimetri do 45 kilometrov.
Práve na tieto zvieratá sa vedci zamerali v štúdii, ktorá zahŕňala skúmanie vzoriek krvi 302 psov odobratých v rokoch 2017 až 2019. Genetička Elaine Ostrander z Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu opísala štúdiu ako zlatú príležitosť na položenie základov pre odpoveď na otázku, ako prežiť v takom nepriateľskom prostredí 15 generácií.
Ostrander vysvetlila, že vedci pôvodne očakávali, že psy sa časom premiešajú natoľko, že ich DNA bude veľmi podobná. Pri pohľade na DNA však vedci dokázali identifikovať asi 15 rôznych rodinných štruktúr, ktoré boli jedinečné v porovnaní s inými psami. Predpokladá sa, že je to odrazom dlhého vystavenia psov ionizujúcemu žiareniu.
Odráža to aj odolnosť celého druhu
Vedci boli vďaka výskumu schopní určiť, ktoré psy žili v oblastiach s vysokou, strednou až najnižšou radiačnou expozíciou. Ostrander pre IFL Science povedala: „Myslím si, že najpozoruhodnejšia vec na štúdii je, že identifikujeme populácie psov žijúcich v reaktore a v jeho tieni, a môžeme povedať, kto sú títo psi, len pohľadom na ich profil DNA. Hovorí to aj veľa o druhu psov a ich odolnosti,“ uviedla.
Podobný výskum by v budúcnosti mohol dokonca poskytnúť pohľad aj na to, ako môžu ľudia a zvieratá prežiť vo svete pod nepretržitým environmentálnym útokom, respektíve ako udržať život na mieste, ktoré postihne podobná katastrofa.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku