Obraz Nočná hliadka od Rembrandta sa nachádza v amsterdamskom Rijksmuseum a oprávnene je jedným z najväčších klenotov národného holandského múzea. Toto dielo vysoké viac ako 3,6 metra a široké takmer 4,4 metra z roku 1642 nás dokáže prekvapiť aj po takmer 400 rokoch od jeho vzniku.
Medzinárodný vedecký tím začal v roku 2019 obraz podrobne skúmať. Ako uvádzajú vedci v tlačovej správe, v rámci najväčšieho výskumného a konzervačného projektu sa spojili, aby študovali, ako sa náterové materiály či farby menili v čase.
Vzácne zlúčeniny na obraze
V rámci novej publikovanej štúdie v Angewandte Chemie International Edition vedci odhalili, že Rembrandt pri vytváraní obrazu použil nečakanú prímes do farby, uvádza Science Alert.
Vďaka vrstvám pigmentov a tiež ďalších náterov, ako sú laky, sa farby môžu meniť. Vedci preto z obrazu odobrali miniatúrne vzorky, ktoré podrobili podrobnej analýze. Špeciálne vysielanie vysokoenergetických lúčov na vzorky pomohlo identifikovať rôzne prvky v rôznych vrstvách obrazu.
Technika nazvaná röntgenová prášková difrakcia odhalila, že na obraze sa nachádzajú mravčany olova, vrátane vzácneho mravčanu olovnatého. Táto zlúčenina nebola nikdy predtým zistená na historických maľbách.
„Na maľbách boli mravčany olova zaznamenané iba raz v roku 2020, ale boli to modelové maľby,“ uviedli vedci a dodávajú, čo ich prekvapilo ešte viac: „Nielen, že sme objavili mravčany olova, ale identifikovali sme ich v oblastiach, kde nie je použitý žiadny biely či žltý olovnatý pigment. Mravčany sa totiž používali častejšie vo vrstvách farby spájaných so svetlými farbami.“
Vedci sa domnievajú, že mravčany olova sa rýchlo degradujú, preto ich na starých maľbách neobjavili. Prečo ich potom objavili na tomto Rembrandtovom diele?
Minulé zásahy obraz zmenili
Ich výsledky štúdie naznačujú, že Rembrandt primiešal oxid olovnatý do náterového ľanového oleja pre svetlejšie farby náteru, a tiež, aby mu pomohol rýchlejšie vyschnúť. Interakcie s inými molekulami mohli spôsobiť vznik mravčanu olova.
Je tu však možnosť, že sa tu mravčany objavili pri predchádzajúcich snahách o reštaurovanie obrazu. Minulé zásahy do obrazu spôsobili veľké zmeny v maľbe, ktorá vlastne ani nemá byť nočnou scénou. Mnohé vrstvy laku zmiešané so špinou a sadzami stmavili scénu a obraz, ktorému sa predtým hovorilo Rota Fransa Banninga Coqua, dostal na začiatku 19. storočia názov Nočná hliadka.
Vedci momentálne hľadajú a skúmajú možnosti, či je vôbec možné odstrániť vrstvy laku, špín a sadzí, a odhaliť pôvodnú krásu obrazu. Či to bude možné sa uvidí až časom a tiež sa ukáže aj to, či by sa k takémuto zásahu vôbec prikročilo, keďže by vlastne zmenil to, ako obraz vnímame a názov Nočná hliadka by dokonca stratil svoj zmysel.
Nahlásiť chybu v článku