Nehoda štvrtého reaktora Černobyľskej jadrovej elektrárne v roku 1986 spôsobila najväčší únik rádioaktívneho materiálu do životného prostredia v histórii ľudstva. Akútne vystavenie vysokým dávkam žiarenia ohrozovalo ľudí a tiež životné prostredie v okolí. Po viac ako 35 rokoch sa z oblasti stala jedna z najväčších prírodných rezervácií v Európe.
Dnes sa tu nachádza útočisko pre množstvo živočíchov, dokonca ohrozených. Žijú tu medvede, vlky či rysy a aj keď radiácia môže poškodzovať genetický materiál, zdá sa, že pre zvieratá je táto oblasť – bez ľudí – aj tak mimoriadne atraktívna.
Vplyv radiácie na život
Ako uvádzajú španielski vedci
Podobne ako v prípade iných znečisťujúcich látok, tak aj žiarenie je veľmi selektívnym faktorom a niektoré druhy sa s ním dokážu vyrovnávať lepšie ako iné. Dobrým príkladom je výskum rosničiek (Hyla orientalis), ktoré si vedci všimli v zakázaných zónach Černobyľu už v roku 2016. Tie mali nezvyčajné čierne sfarbenie, pričom pre tento druh je bežné jasne zelené chrbtové sfarbenie, aj keď je možné nájsť aj tmavšie jedince.
Melanín je zodpovedný za tmavú farbu mnohých organizmov. Táto trieda pigmentov dokáže tiež znížiť aj negatívne účinky UV žiarenia. Avšak jeho ochranná úloha sa môže rozšíriť aj na ionizujúce žiarenie, ako dokazuje štúdia z roku 2008. Melanín dokáže absorbovať a rozptyľovať časť energie žiarenia a okrem toho, tiež vie zachytiť a neutralizovať ionizované molekuly vo vnútri bunky. To súhrnne znamená, že takéto organizmy vystavené radiácii utrpia menšie poškodenie buniek a zvýšia svoje šance na prežitie.
Bližšie k reaktoru = tmavšia farba
Keď vedci objavili množstvo čiernych rosničiek v Černobyle, rozhodli sa započať výskum. Počas rokov 2017 až 2019 podrobne skúmali ich sfarbenia viac ako 200 samcov na 12 miestach. Tieto miesta boli rozmiestnené pozdĺž celej zakázanej zóny. Zahŕňali tak najrádioaktívnejšie miesta na planéte, ale tiež aj miesta, kde radiácia bola na úrovni bežného prírodného pozadia.
Ich štúdia publikovaná v časopise Evolutionary Applications odhaľuje, že rosničky v Černobyle majú oveľa tmavšie sfarbenie než žaby chytené v kontrolných lokalitách mimo zakázanej zóny. Sfarbenie nesúvisí v úrovňou žiarenia, ktoré je merané u jedincov, ale tmavé sfarbenie je typické pre žaby z najviac kontaminovaných oblastí.
Evolúcia v praxi
Výsledky štúdie naznačujú, že černobyľské žaby mohli v reakcii na radiáciu prejsť rýchlym procesom evolučného vývoja. Žaby s tmavším sfarbením v čase nehody, ktoré bežne predstavujú menšinu v populácii, boli uprednostnené práve kvôli ochranným účinkom melanínu.
Tmavé žaby lepšie odolávali žiareniu, viac prežívali a úspešnejšie sa množili. Od nehody sa vymenilo už viac ako 10 generácií žiab a klasický, aj keď veľmi zrýchlený proces prirodzeného výberu môže vysvetliť, prečo sú tmavé žaby teraz dominantným typom pre tento druh v uzavretej zóne Černobyľu.
Štúdium žiab z Černobyľu predstavuje prvý krok k lepšiemu pochopeniu ochrannej úlohy melanínu v prostrediach zasiahnutých radiáciou. Okrem toho sa tým otvárajú dvere sľubným aplikáciám v takých oblastiach, ako je nakladanie s jadrovým odpadom či prieskum vesmíru.
Problém teraz predstavuje vojna na Ukrajine, čo znemožňuje, prípadne veľmi sťažuje vykonávanie takýchto štúdií.
Nahlásiť chybu v článku