Nie vždy je ľahké dostať sa do postele ešte pred polnocou. Mnoho ľudí si užíva pokoj a kľud, kedy sa namiesto povinností môžu venovať tomu, čo majú radi. Odborníci však varujú, po polnoci by ste už radšej mali spať. Ak ostanete hore, môže to mať neblahé následky.
Mozog funguje po polnoci inak
Po polnoci sa svet môže premeniť na temné miesto. Človek leží v posteli, pozerá do stropu a hlavou sa mu preháňajú nepríjemné myšlienky. Zrazu môže dostať chuť na drobný pôžitok, napríklad cigaretu či niečo nezdravé z chladničky. Ako informuje portál Science Alert, vedcom sa v priebehu rokov podarilo zhromaždiť množstvo dôkazov svedčiacich o tom, že ľudský mozog funguje inak, keď uprostred noci bdie.
Po polnoci sa nám mysľou preháňa viac negatívnych myšlienok ako pozitívnych, aj naše emócie sú na tom horšie. Navyše, opadajú naše zábrany a je vyššia pravdepodobnosť, že dostaneme naozaj zlý nápad. V štúdii publikovanej v časopise Frontiers in Network Physiology predstavili vedci teóriu s názvom Myseľ po polnoci. Tvrdia v nej, že nielen naše telo, ale aj myseľ je ovplyvňovaná 24-hodinovým cyklom. Ten vplýva nielen na fyziologické procesy, ale aj na emócie.
V noci nedokážeme odolať závislostiam
Za normálnych okolností je náš mozog na biologickej úrovni nastavený tak, že cez deň bdieme a počas noci by sme mali spať. Z evolučného hľadiska je to logické. Naši predkovia denné svetlo využívali na lov a zbieranie plodín. Noc zas bola určená na odpočinok, vtedy však hrozilo, že v spánku sa korisťou stane práve človek.
Vďaka tomu sme ešte aj dnes nastavení tak, že počas noci sme náchylnejší vnímať negatívne stimuly. Kým pred tisíckami rokov bolo užitočné reagovať takto na neviditeľné hrozby, v súčasnosti to môže zapríčiniť, že sme náchylnejší na rizikové správanie. Nehovoriac o tom, čo s nami robí nedostatok spánku, keď sme po polnoci ešte hore a ráno nás čaká skoré vstávanie.
„Milióny ľudí po polnoci nespia a existujú jasné dôkazy, že mozog vtedy nefunguje tak, ako cez deň,“ hovorí Elizabeth Klerman, neurologička z Harvardu. Vedci v publikovanej práci hovoria napríklad o ľuďoch závislých na heroíne. Kým cez deň nutkaniu dokážu odolať, v noci sa situácia často mení a ľudia mu napokon podľahnú. Po polnoci sa až päťnásobne zvyšuje aj riziko predávkovania.
Zvyšuje sa riziko predávkovania a samovraždy
Popisujú aj prípad študenta trpiaceho nespavosťou. Po polnoci ho začne prepadať pocit beznádeje, osamelosti a zúfalstva. Ak sa rozhodne spáchať samovraždu, nemá okolo seba ľudí, ktorí by ho zastavili.
Môže to mať fatálne následky. Ľudia sa k sebapoškodzovaniu či k samovražde často uchyľujú práve po polnoci. Medzi polnocou a šiestou hodinou ráno je riziko, že človek spácha samovraždu, až trojnásobne vyššie v porovnaní s inou dennou dobou. Dokazuje to aj štúdia publikovaná v časopise Journal of Clinical Sleep Medicine.
Samozrejme, je potrebné vykonať ďalšie výskumy. Vedci chcú napríklad zistiť, ako vyplýva bdenie po polnoci na ľudí, ktorí nemajú na výber, napríklad na lekárov či šoférov.
Vo svojom trápení by však nikto nemal byť sám. Každý má možnosť vyhľadať psychológa či v prípade potreby psychiatra. Bezplatnú pomoc prostredníctvom mailu, chatu či telefónu poskytne napríklad Krízová linka pomoci (IPčko). Obrátiť sa môžete aj na Linku dôvery Nezábudka (0800 800 566) alebo Linku detskej istoty LDI (116 111).
Nahlásiť chybu v článku