Gaius Július Cézar bol jedným z najznámejších rímskych cisárov. Ale čo o ňom len tak z hlavy vieme? Možno nám napadne, že mal pletky s Kleopatrou, alebo že bol obeťou sprisahania, ktoré sa mu stalo osudným. Jeho život však bol omnoho zaujímavejší.
Viasat History každý piatok počas celého mája o 21:00 zaisťuje divákom cestu časom do starovekého Ríma, konkrétne do doby jeho najväčšieho panovníka Júliusa Cézara.
V dokumente Rímske megastavby sa napríklad dozvieme niečo o revolučných vynálezoch, ktoré pomohli rozširovať hranice ríše a až dodnes ovplyvňujú architektúru. Ale aj o Cézarových galských vojnách, ktoré takmer zdecimovali jeho armádu napriek všetkým očakávaniam.
V mladosti Cézara zajali piráti
V roku 75 pred Kristom sa mladý Cézar vydal na Rhodos, aby sa stal učňom Apollonia Molona. Jeho loď však pri juhozápadnom pobreží Malej Ázie prepadli piráti a zajali Júliusa. Chceli zaňho výkupné, ktoré bolo aj podľa samotného Cézara tak malé, že to bral ako urážku a po únoscoch požadoval, aby ho zvýšili. Tí tak aj spravili, ale po prepustení Cézara na to doplatili. Július totiž sám viedol niekoľko lodných výprav, aby pirátov zajal a nechal ich popraviť.
Stojí za priestupným rokom
Zdroje uvádzajú Júliusa Cézara ako otca myšlienky priestupného roku. Pred Cézarom používali Rimania lunárny kalendár, ktorý pozostával z 355 dní. Sem-tam sa nejaký deň pridával, aby sa vyrovnali rozdiely oproti štandardnému slnečnému cyklu, ale zodpovední úradníci neboli v týchto zmenách úplne zodpovední. Okrem tohto kalendáru sa prispôsobovala aj doba ich pôsobenia v úrade, takže si ho rôzne menili, aby mohli naďalej čerpať výhody, ktoré s tým súviseli.
V roku 45 pred Kristom po konzultácii s gréckym astronómom Sósigenom zaviedol Július Cézar tzv. juliánsky kalendár. Rok mal podľa tohto kalendára už 365 dní, ale vzhľadom k tomu, že slnečný rok má 365 a štvrť dňa, pre vyrovnanie pridal Cézar každé štyri roky jeden deň naviac. Je až neuveriteľné, že odvtedy až dodnes používame rovnaký kalendár.
Gladiátorské hry mu nestačili
Po triumfálnom návrate z Gálie v roku 46 pred Kristom sa Cézar rozhodol osláviť víťazstvo vo veľkom štýle. Gladiátorské hry mu k tomu nestačili, a tak vymyslel zinscenovanú lodnú bitku tzv. naumachia, ktorú usporiadal v polkilometer dlhom umelom jazere blízko rieky Tibera.
Údajne mal dieťa s Kleopatrov
Povráva sa, že v roku 47 pred Kristom splodil Július Cézar dieťa s Kleopatrou. Do Egypta prišiel, aby ukončil spor s jej bratom. Údajne sa Kleopatra dostala do jeho izby v koberci. Syna mali spolu splodiť aj napriek vysokému vekovému rozdielu. Priamo dôkazy, že v skutočnosti išlo o Cézarovho syna, neexistujú. Malému dieťaťu hovorili Ceasarion, čo znamená „malý Cézar“, a nedožil sa vysokého veku, nakoľko ho Kleopatra menovala jediným dedičom. Preto bol po smrti veľmi rýchlo odstránený jej rivalmi. Zomrel vo veku 17 rokov.
Sprisahaniu proti nemu sa zúčastnilo 60 ľudí
Nie všetci mali Cézara radi. Dôkazom je, že do sprisahania proti nemu a do následného atentátu bolo zapojených viac ako 60 osôb. Stále viac ľudí sa bálo, že by sa Július Cézar mohol jednostranne korunovať za kráľa a zrušiť tak senát. V osudný deň priskočila k Cézarovi skupina, ktorá si hovorila Liberatores a zasadila mu 23 bodných rán, z ktorých len jedna bola smrteľná.
Dôvodom, prečo sa sprisahania zúčastnilo až toľko ľudí, bolo aj to, aby za vraždu nemohol byť zodpovedný len jeden človek. A mimochodom, tesne predtým, ako Július Cézar zomrel, mal vysloviť známu vetu: „Aj ty syn môj?!“, ktorú Shakespeare použil vo svojom diele ako: „Aj ty, Brutus?!“ Ale Brutus v skutočnosti Cézarovým synom nebol (na rozdiel od Caesariona). Išlo o Cézarovho dôverníka a jedného z jeho dedičov.
Zaujímavá je aj hypotéza, podľa ktorej sa Cézar svojim vrahom sám dobrovoľne vydal. Zhoršovalo sa mu zdravie a vraj sa chcel vyhnúť poníženiu, ktoré by mu spôsobovala viditeľná telesná slabosť.
Július Cézar bol každopádne jednou z najzaujímavejších postáv histórie a jedným z najmocnejších mužov antiky. Napriek tomu, že bol mnohými považovaný za tyrana, prispel k prosperite rímskeho impéria. V máji si jeho úspechy môžeme zrekapitulovať na televíznej stanici Viasat History v rámci cyklu dokumentov Rímsky mesiac, a to každý piatok o 21:00.
Nahlásiť chybu v článku