Dôležité je nielen to, koľko hodín za noc prespíme, ale aj kvalita spánku. Na tú vplýva množstvo rôznych faktorov. A nie vždy sa nám podarí tie negatívne odstrániť. V takých prípadoch siahame po riešeniach, akým je napríklad užívanie melatonínu. Je to však pre naše telo naozaj prospešné?
Čo je melatonín?
Melatonín je hormón produkovaný časťou mozgu, ktorej sa hovorí epifýza. Ako informuje portál Science Alert, jeho hlavnou funkciou je regulácia spánku. Keď sa začne stmievať, začne stúpať hladina melatonínu v tele. To je pre človeka znamenie, že je čas ísť spať. Keď sa začne rozvidnievať, hladina melatonínu začne klesať a telo sa začne prebúdzať.
Problém nastáva v prípade, ak dôjde k nezhode medzi tým, ako je nastavené naše telo a medzi očakávaniami, ktoré na nás kladie spoločnosť. Napríklad, dnes už málokto chodieva spať vtedy, keď zapadá slnko. Tým, že ostávame bdelí pri umelom osvetlení, oklameme svoj mozog, ktorý si myslí, že je ešte stále deň. Neblahé účinky pociťujú aj ľudia, ktorí cestujú z jedného časového pásma do iného.
V takom prípade sa produkcia melatonínu naruší a človek nepociťuje únavu dlho do noci, niekedy až do rána. Potom sa niet čo čudovať, že človek nedokáže zaspať aj do druhej či tretej hodiny ráno. V takom prípade odborníci odporúčajú včas zhasnúť svetlá (aj smartfóny) a únava by sa mala prirodzene dostaviť už v priebehu hodiny.
Nemal by sa užívať dlhodobo
Našim vnútorným hodinám však vždy chvíľku trvá, kým sa prispôsobia, neudeje sa tak zo dňa na deň. Ľudia preto neraz v snahe proces urýchliť siahnu napríklad po melatonínových tabletkách. Čím viac používame pred spaním elektroniku, ako napríklad počítače či smartfóny, tým častejšie sa objavujú rôzne poruchy spánku a tým viac ľudí siaha práve po spomínaných liekoch.
Tablety s obsahom melatonínu si bez predpisu dokáže človek zakúpiť aj na Slovensku. Hrozí tak, že človek užije inú dávku, než akú by mu po riadnom vyšetrení odporúčal lekár, informuje portál The Conversation. Okrem toho, niektoré lieky obsahujú iné množstvo melatonínu, než aké je uvedené na obale. Navyše, môžu obsahovať aj iné prísady, ako napríklad valeriánu či serotonín.
Aj keď telo melatonín prirodzene produkuje, pri užívaní tabliet sa môžu objaviť aj nepríjemné vedľajšie účinky, ako napríklad bolesti hlavy či závraty. Problémom môže byť aj interakcia s inými liekmi, napríklad antokoagulantmi, ktoré ovplyvňujú zrážanlivosť krvi.
Odborníci preto odporúčajú užívať melatonín po konzultácii s lekárom a aj to len na krátku dobu a v nízkych dávkach. Odporúča sa užívať 0,5 až 1 miligram denne po dobu jedného až troch mesiacov. Vedľajšie účinky dlhodobého užívania melatonínu zatiaľ riadne preskúmané neboli. Ideálne je však zlepšovať kvalitu spánku napríklad tým, že sa vyhneme kofeínu, náročnému cvičeniu tesne pred spaním a odložíme aj smartfóny či tablety.
Nahlásiť chybu v článku