Budhistickí mnísi sú známi tým, že dokážu takmer dokonale ovládnuť svoju myseľ. Žijú jednoduchým spôsobom života a dúfajú, že svojimi skutkami pomôžu zmeniť svet k lepšiemu. Vedci sa rozhodli preskúmať, čo sa počas meditácie vlastne v ich mozgu odohráva a ako je taký stav mysle vôbec možný.
správy od nás budete mať ako prví.
Je naozaj možné dosiahnuť stav tukdam?
Súčasťou tibetského budhizmu je koncept, ktorému sa hovorí „tukdam“. Tukdam budhistickí mnísi dosahujú meditáciou. Tí najskúsenejší si údajne dokážu privodiť stav mysle, ktorý sa podobá na stav, aký prežíva zomierajúci človek, píše portál IFL Science. Vtedy a o mozgu hovorí, že je takpovediac mŕtvy a neprijíma žiadne senzorické podnety z okolitého sveta. Napriek tomu si však uchováva istú mieru vedomia a vnímavosti.
Tradícia hovorí, že tukdam má mníchom pomôcť predĺžiť proces umierania. Mních môže byť prehlásený za mŕtveho, no nie je celkom mŕtvy, jeho telo ostáva v sediacej polohe a aj jeho pokožka vyzerá ako keby človek ešte žil. Tento stav dokážu mnísi údajne ovládať vlastnou vôľou a dokážu v ňom zotrvať týždeň, ale aj mesiac.
Tento fenomén je natoľko zvláštny, že už roky fascinuje lekárov, neurológov, psychológov, ale aj antropológov a odborníkov z ďalších oblastí, píše portál Dalailama. Až nedávno sa však podarilo zostaviť multidisciplinárny tím odborníkov, ktorý o tukdame publikoval odbornú štúdiu v časopise Frontiers in Psychology. V rámci štúdie preskúmali mozog 14 ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú meditácii a 13 mníchov, ktorí nedávno zomreli a hovorí sa o nich, že dosiahli stav tukdam.
Smrť podľa odborníkov nemusí byť binárna
Výsledky však boli miernym sklamaním. Vedcom sa totiž v mozgoch zosnulých mníchov nepodarilo zachytiť významnú mieru aktivity. Problémom je však fakt, že prvé merania sa robili až 26 hodín po tom, čo boli mnísi prehlásení za mŕtvych. Je však otázne, či by sa niečo zmenilo, aj keby sa merania robili skôr.
Už dlho sa však odborníci zaoberajú otázkou, či smrť naozaj je binárnym stavom (väčšina západných kultúr to vníma tak, že človek je buď mŕtvy alebo živý a neexistuje nič medzi tým), píše Center for Healthy Minds. Najnovšie štúdie však ukazujú, že to nie je také jednoduché. Napríklad, pred časom vedci publikovali štúdiu v časopise New England Journal of Medicine, v rámci ktorej monitorovali životné funkcie 600 smrteľne chorých pacientov, ktorí boli práve odpájaní od prístrojov, ktoré ich udržiavali pri živote.
Ukázalo sa, že po odpojení sa srdce človeka môže niekoľkokrát zastaviť a znova začať biť predtým, ako napokon definitívne zastane. To podľa odborníkov znamená, že smrť nie je ako šťuknutie vypínačom, ale je to skôr proces. Biologické procesy sa nedajú jednoducho zapínať a vypínať, preto je zvláštne myslieť si, že smrť funguje práve takto. To, čoho sú schopní budhistickí mnísi, však ostáva aj naďalej záhadou.
Nahlásiť chybu v článku