Pseudohalucinácie však vo väčšej či menšej miere môže prežívať každý. Napríklad, stalo sa vám už niekedy, že ste pri pozeraní filmu mali pocit, že sa môžete natiahnuť cez obrazovku a vkročiť do iného sveta?
Už po 10 minútach by sa mala dostaviť zmena vedomia
Súčasťou experimentov skúmajúcich halucinácie a schopnosť človeka tvoriť a vnímať vizuálne obrazce v mysli, je neraz aj tzv. Ganzflicker test. Ten si v pohodlí domova na svojom počítači môžete otvoriť aj vy, píše portál The Conversation. Ak si test otvoríte, uvidíte blikajúcu farebnú (červenú a čiernu) obrazovku a už po 10 minútach by sa mali dostaviť prvé známky zmeny vedomia. Niektorí ľudia zmeny registrujú takmer okamžite po otvorení testu. Nemusíte sa ale obávať, test mozog ovplyvní len dočasne, nemá to žiadne trvalé následky. Video je potrebné pozerať v zatemnenej miestnosti, ideálne na počítači a s videom zapnutým na celú obrazovku (stlačte F11). Zážitok môže posilniť, ak si k tomu pustíte aj biely šum, ideálne cez slúchadlá. Videu by sa mali vyhnúť ľudia, ktorí trpia epilepsiou.
Ako spomíname, u niektorých ľudí sú zmeny badateľné okamžite. Ako však informuje štúdia publikovaná v časopise Cortex, s inými ľuďmi tento test nerobí vôbec nič. Prečo je to tak?
Podobne ako počítač, aj ľudský mozog má pomyselné tlačidlo na „obnovu“. Dalo by sa povedať, že vďaka tomu náš mozog dokáže svet vnímať ako sériu rýchlo za sebou plynúcich obrazov. Informácie z rôznych zmyslov zhromažďuje v rôznych intervaloch. Napriek tomu však mozog dokáže prázdne miesta efektívne vypĺňať a my tak svet vnímame ako dynamický celok, ako keby sme sa pozerali na video a nie na samostatné fotografie.
Ako ste na tom vy?
Vedeli ste napríklad, že aj naše oči majú slepú škvrnu, no mozog ju dokáže vyplniť tak, aby sme ani nepostrehli, že nám niečo v zrakovom poli chýba? Mozog každého človeka však chýbajúce informácie interpretuje inak, preto každý inak reaguje aj na Ganzflicker test. Ten vyvoláva tzv. pseudohalucinácie (halucinácie, pri ktorých človek dokáže rozoznať halucináciu od reality). Prečo?
Mozog pozostáva z viacerých komplexných oblastí, ktoré navzájom musia spolupracovať, a to pri jednoduchých (je tá čiara vodorovná alebo horizontálna?), ale aj náročnejších kognitívnych úlohách (je tá tvár priateľská alebo nie?). Vytváranie obrazcov v mysli a interpretovanie toho, čo vidíme, jednoznačne patrí k tým náročnejším úlohám. Ak človek pri Ganzflicker teste zažíva pseudohalucinácie, zrejme je to tak preto, lebo sa mozog snaží dať zmysel chaotickým informáciám. Nevie, na čo sa vlastne pozerá, tak si to vysvetlí po svojom a vytvorí falošný obraz, teda pseudohalucináciu.
Kým niektorým sa vynárajú po zapnutí testu rôzne geometrické obrazce či dokonca celé predmety či tváre, časť ľudí, najmä tí, ktorí trpia afantáziou, nevidia vôbec nič. A ako ste na tom vy? Čo vidíte, keď si Ganzflicker test spustíte?
Nahlásiť chybu v článku