S rozvojom letectva si piloti, ale aj lekári, či leteckí inžinieri začali klásť otázku, aké preťaženie vlastne ľudské telo dokáže zniesť. Preťaženie či tiažové zrýchlenie sa označuje písmenom „g“ a vzniká pri zrýchlenom pohybe telesa. Hlavné dôsledky na ľudský organizmus sú sťaženie pohybov tela a nepriaznivé prelievanie krvi. Koľko „g“ však človek dokáže zvládnuť?
Verili, že maximum je 18 g
Krátko po druhej svetovej vojne, s pokrokom v letectve si americké vzdušné sily začali uvedomovať, že by mali preskúmať pôsobenie preťaženia na ľudské telo. Počas vojny sa konštruktéri domnievali, že človek vydrží maximálne hodnotu 18 g a potom zomiera, uvádza portál IFL Science.
Na základe tohto presvedčenia sa aj samotné lietadlá stavali tak, aby zvládli maximálne takéto preťaženie. Veď načo vyrábať lietadlo, ktoré vydrží napríklad 25 g, keď aj tak pilot zomrie a výroba samotného lietadla sa tak predraží?
Podplukovníkovi Johnovi Stappovi sa však hodnota 18 g nezdala. Pri analýze leteckých nehôd veril, že piloti zažili aj vyššie preťaženia a prežili to, inokedy zase, že zomreli aj pri nižšom preťažení a smrť bola spôsobená buď pripútaním alebo samotnou deformáciou kokpitu kvôli nárazu.
Postavil raketový tester
Ako to však dokázať? Stapp zostrojil raketové sane prezývané „Gee Whiz“, ktoré boli schopné dosiahnuť teoreticky aj 100 g. Testovali rôzne drevené figuríny a navrhli mnohé inovatívne pripútania pilota v kabíne. Stapp, ktorý neveril, že 18 g je smrteľná hodnota, čoskoro požadoval, že na miesto drevenej figuríny sa posadí on a testovanie bude prebiehať na živej bytosti.
Začali s testami na úrovni 10 g, ktoré Stapp označil za celkom príjemné. Zmenou nastavení raketového pohonu a hlavne bŕzd bol tím schopný meniť a upravovať výsledné „g“, ktoré pôsobilo tentoraz už na „živú testovaciu figurínu“.
Popraskali mu cievy v očiach, upadol do bezvedomia
Zvyšovanie preťaženia si však vyžiadalo svoju obeť. Stappovi nalomili rebrá či zápästia, viackrát stratil vedomie, či mal otras mozgu. Napriek tomu sa mu podarilo prekonať aj hranicu 18 g, čím dokázal, že aj takúto hodnotu vie ľudské telo prežiť. Pri tomto pokuse mu však praskli kapiláry, a tak mal v podstate úplne červené oči.
Pri úplne poslednom teste v roku 1954 sa hnal dopredu rýchlosťou 1 017 km/h, pričom pri prudkom brzdení zastal do 1,4 sekundy. Pri tejto rýchlosti dosiahol až 46,2 g. Oči mal celé krvavé od popraskaných ciev a hoci neupadol do bezvedomia, bol dezorientovaný. Jeho vízia bola v testoch pokračovať, a to pri rýchlosti 1 609 km/h.
Experiment sa ale už ukončil a Stapp sa stal najrýchlejším mužom na Zemi. Za svoj veľký prínos k vede a pochopeniu síl na ľudský organizmus získal veľké množstvo ocenení. Vyzerá to tak, že testy mu z dlhodobého hľadiska zdravie nepoškodili, lebo zomrel prirodzenou smrťou vo veku 89 rokov.
Nahlásiť chybu v článku