Odborníci už roky pátrajú po rôznych spôsoboch, ako sa s ňou lepšie popasovať, ako jej predísť a ako ju vyliečiť. Najnovšia štúdia prichádza s jednoduchým kľúčom. Táto drobná zmena v spánkovom režime redukuje riziko vzniku depresie až o 23 %.
Drobná zmena pomôže viac, ako by ste si mysleli
Ako informuje jedna z najnovších štúdií publikovaná 26. mája v časopise JAMA Psychiatry, stačí sa budiť každý deň o hodinu skôr na to, aby sme riziko vzniku depresie zredukovali až o 23 %. Do výskumu sa zapojilo celkovo až viac ako 840 000 a ide o jeden z najsilnejších doteraz získaných dôkazov o tom, že chronotyp, a teda spánkový režim skutočne vplývajú na riziko vzniku depresie. Okrem toho, štúdia je zároveň aj ukážkou toho, že niekedy stačí aj drobná zmena na to, aby sme výrazne zlepšili kvalitu svojho života, píše portál Medical Xpress.
Pandémia mnohým ľuďom umožnila pracovať z domova a tomu sme prispôsobili aj svoj spánkový režim. Neraz chodíme spať a aj vstávame o niečo neskôr, ako predtým. Už dlho je známe, že existuje súvislosť medzi načasovaním spánku a náladou. Doteraz si však neboli vedci istí, o koľko by sme si mali posunúť budíky, aby sme pocítili benefity. Výsledky rozsiahleho výskumu ukázali, že na to, aby bolo riziko vzniku depresie výrazne nižšie stačí, aby ste si ráno privstali o hodinu skôr.
Nočným sovám hrozí dvakrát vyššie riziko vzniku depresie
Už predchádzajúce výskumy ukázali, že nočným sovám hrozí dvakrát vyššie riziko vzniku depresie ako ranným vtáčatám, a to bez ohľadu na to, koľko hodín spia. Problémom je však fakt, že poruchy nálad môžu ovplyvniť spánok, platí to však aj naopak. Je to začarovaný kruh a nie je ľahké presne zistiť, čo je príčina a čo následok.
Aby vedci zistili, ako sa veci majú, využili údaje zhromažďované spoločnosťou 23 and Me a biomedicínskou databázou UK Biobank. Vedci vďaka genetickým informáciám mohli ľahšie odhaliť následky a príčiny. Gény totiž ovplyvňujú aj chronotyp a z 12 až 42 % vysvetľujú, prečo sú naše spánkové preferencie také, aké sú.
Svet je stavaný pre ranné vtáčatá
Zo všetkých účastníkov výskumu tvorili približne jednu tretinu ranné vtáčatá. 9 % tvorili nočné sovy a zvyšok sa pohyboval niekde medzi týmito chronotypmi. Väčšina ľudí však šla spať v priemere o 11 večer a zobúdzala sa o 6 ráno. Následne sa vedci pozreli na lekárske záznamy, aby zistili, že ranné vtáčatá naozaj ohrozuje depresia menej. Odpoveď je jednoznačná – áno. Ukázalo sa, že ak človek chodí spať o 1 v noci, riziko vzniku depresie by znížil o 23 %, ak by išiel spať o polnoci. Riziko by bolo nižšie o 40 %, ak by išiel do postele o 11 večer.
Zo štúdie nie je celkom jasné, ako hodinový posun ovplyvní tých, ktorí tak či tak vstávajú skoro. Avšak pre nočné sovy je hodinový posun jednoznačným benefitom. Prečo je to tak? Existuje niekoľko hypotéz. Jedna z nich hovorí, že ľudia, ktorí vstávajú skôr, si užijú viac denného svetla, ktoré pozitívne vplýva na naše hormóny, ale aj náladu. Navyše, podľa odborníkov žijeme vo svete, ktorý je jednoducho nastavený tak, že musíme fungovať už od skorého rána. Ak je niekto nočnou sovou, tento nesúlad môže byť naozaj deprimujúci.
Nahlásiť chybu v článku