Konšpiráciám sme sa nevyhli ani počas pandémie koronavírusu. Ľudia obľubujúci konšpirácie sa púšťajú do testovania, ale aj do očkovania proti koronavírusu. Odkiaľ sa však vlastne konšpirácie týkajúce sa očkovania nabrali? Podľa vedcov je za ne zodpovedných týchto 12 ľudí.
Za väčšinou konšpirácií stojí skupina 12 ľudí
Najistejším spôsobom, ako zastaviť pandémiu, je očkovanie. Túto snahu však maria konšpiračné teórie. Je preto dôležitejšie, než kedykoľvek predtým pochopiť, prečo a ako konšpirácie vznikajú a odkiaľ vlastne pochádzajú, píše portál Science Alert. Ako sa vedcom v nedávnej štúdii podarilo zistiť, veľká časť konšpirácií pochádza od veľmi malej skupiny ľudí. Výsledky publikované prostredníctvom webu CCDH (Center for Countering Digital Hate) informujú, že za šírenie konšpiračných teórií o očkovaní je zodpovedných celkovo len 12 ľudí a ich organizácií.
Túto skupinku odborníci z CCDH a Anti-Vax Watch (organizácia zameraná na monitorovanie aktivít zameraných proti očkovaniam) nazvali dezinformačný tucet a práve oni sú zodpovední až za 65 % konšpirácií, ktoré sa šíria najmä prostredníctvom platforiem ako je Facebook a Twitter. K tomuto záveru došli odborníci vďaka analýze viac ako 812 000 postov uverejnených na sociálnych sieťach medzi 1. februárom a 16. marcom tohto roka.
Ovplyvňujú milióny ľudí po celom svete
Odborníci varujú, že za konšpiráciami stojí skupinka ľudí bez akéhokoľvek odborného vzdelania a neraz im ide len o to, aby si poriadne namastili vlastné vrecká. Sociálne siete využívajú na to, aby šírili nepravdivé informácie týkajúce sa koronavírusu, ale aj očkovania proti tomuto ochoreniu.
Podľa zistení CCDH môžu títo ľudia prostredníctvom Facebooku, YouTubu, Instagramu či Twitteru ovplyvniť takmer 60 miliónov užívateľov. Súčasťou dezinformačného tuctu sú podľa odborníkov ľudia, ako napríklad Joseph Mercola, Robert F. Kennedy, Jr., Ty a Charlene Bollingerovci, Sherri Tenpenny, Rizza Islam, Rashid Buttar, Erin Elizabeth, Sayer Ji, Kelly Brogan, Christiane Northrup, Ben Tapper či Kevin Jenkins. Časť týchto ľudí má na sociálnych sieťach množstvo ľahko ovplyvniteľných fanúšikov, ktorí následne dezinformácie šíria ďalej.
Správu prispôsobujú publiku
Vplyv týchto ľudí sa líši v závislosti od mnohých faktorov, napríklad v závislosti od sociálnej siete, na ktorej pôsobia. Najsilnejší je v tomto smere Facebook a v tesnom závese za ním sa ocitá Twitter. Odborníci okamžite po publikovaní výsledkov vyzvali, aby sa šírenie dezinformácií prostredníctvom sociálnych sietí zastavilo. Práve takéto konšpiračné teórie totiž môžu ohroziť zdravie a životy tisícok, ba dokonca miliónov ľudí. Okrem toho, zbytočne sa tým predlžuje trvanie pandémie.
Napriek výzvam sa však po opätovnej analýze 25. apríla podarilo zistiť, že časť dezinformačného tuctu je stála aktívna. Podľa odborníkov ide o obrovské zlyhanie, informuje portál Nature Medicine. Celé je to totiž podľa nich najmä o peniazoch. Konšpirátori napríklad prispôsobujú správu publiku, ktorému ju chcú prezentovať.
Nahlásiť chybu v článku