Tento mýtus je často opakovaný v médiách a stretnúť sa s ním môžete napríklad aj vo filmoch. Aj keď ženy boli naozaj často obviňované z toho, že trpia hystériou, pravda je celkom iná.
Mohli vibrátory slúžiť na liečbu hystérie?
V 19. a 20. storočí bola hystéria pomerne častou diagnózou. Lekári ju videli vždy a všade, či už boli príznaky ochorenia vážne alebo miere, či žena trpela nespavosťou, bola úzkostná, nemohla mať deti, alebo dokonca aj v prípade, ak mala halucinácie, píše portál IFLScience. Falošná diagnóza neobišla ani ženy, ktoré mali lézie na mozgu, boli paralyzované alebo mali záchvaty sprevádzané kŕčmi. Ako sa hystéria liečila?
Mnoho ľudí do dnešného dňa verí, že tento problém riešili lekári stimuláciou pohlavných orgánov ženy dovtedy, kým nedosiahla orgazmus. Vtedy však lekári neverili, že ženy sú schopné dosahovať orgazmus, tvrdili preto, že došlo k tzv. paroxyzmu, po ktorom príznaky hystérie mali zmiznúť.
Ako sme však spomínali, hystéria bola v 19. storočí naozaj populárnou diagnózou a lekári nemali čas uspokojovať každú jednu pacientku, ktorá nedokázala spať alebo bola úzkostná.
Údajne preto vymysleli prístroje, ktoré mali túto prácu vykonávať za nich. Ich práca tak mala byť omnoho rýchlejšia a efektívnejšia. Tak vznikol mýtus, že vibrátor bol vynájdený za účelom liečenia hysterických žien. Pravdou však je, že lekári viktoriánskej éry vibrátory naozaj nevynašli a už vôbec nie preto, aby nimi liečili ženy trpiace hystériou.
Za všetko môže jediná kniha
Mýtus vznikol vďaka historičke menom Rachel Maines, ktorá v roku 1998 publikovala knihu s názvom The Technology of Orgasm. Ako však píše portál The Guardian, Maines vo svojej knihe popisovala teóriu, neexistuje však žiaden relevantný dôkaz o tom, že by to tak naozaj bolo. Podľa Mainesovej bol vibrátor vynálezom, ktorý mal šetriť čas a energiu a mal nahradiť dovtedy používanú manuálnu masáž klitorisu na liečbu stavov zapríčinených hystériou.
Práve vďaka nej sa táto teória stala populárnou a prevzali ju ďalší autori kníh, ale aj tvorcovia filmov, informuje Journal of Positive Sexuality. Štúdia však poukazuje na to, že Mainesová vo svojej knihe neuvádza ani jediný relevantný zdroj, ktorý by jej tvrdenia podporil. A tie zdroje, na ktoré sa vo svojej knihe odvoláva, ani len nezmieňujú pojem paroxyzmus či čokoľvek iné, čo by mohlo naznačovať, že lekári liečili ženy orgazmom.
Neskôr aj autorka knihy priznala, že jej cieľom bolo predstaviť čitateľom zaujímavé hypotézy z tejto oblasti. Pre The Atlantic sa vyjadrila, že nikdy netvrdila, že k svojej teórii má aj dôkazy. Odmieta zodpovednosť za to, že ľudia jej teóriám uverili a prijali ich ako fakt.
Nahlásiť chybu v článku